Ani môj prechod z T-Mobilu k O2 nebol úplne hladký, pretože ešte mesiac po tom, čo som bol oficálne zákazníkom O2 mi chodili na moje O2 číslo reklamné ponuky od T-Mobilu, ktoré prestali zasielať až po mojom upozornení.
Zaujímavé ťahy, ako sťažiť zákazníkom odchod k inému operátorovi však T-Mobile vytiahol až keď som odporučil mojej babke a mame, aby prešli ku konkurencii.
Ani babka ani moja mama neprevolajú mesačne viac ako 10 Eur, a preto sa im pochopiteľne viac oplatí O2. Babka je už postaršia, rozhodol som sa teda, že jej prevediem číslo ja. Pred pár dňami jej prepadol kredit niečo cez 4 eurá (po troch mesiacoch od nabitia), ale kedže operátor prepadnuté peniaze vracia, dobil som jej iba 9 Euro, aby na karte mala požadovaných 13 Eur na poplatok (osobne to nazývam nenažraná zlodejina) za prenos čísla.
Išiel som priamo do predajne O2, kde som všetko vybabil a s dobrou správou som išiel za babkou. Na jej i moje prekvapenie obdržala za malú chvíľu sms, že prenos čísla bol zamietnutý. Dôvod mohol byť podľa mňa iba jeden a to, že zlodej T-mobile jej ešte nevrátil ukradnuté 4 Eurá a tak nemala na karte požadovaných 13 Eur.
Babka sa preto vybrala sama do O2 hneď po tom, čo jej oficiálne sms správou oznámili, že aj 4 ukradnuté Eurá už pripísali naspäť na kartu. Až potom sme však zistili, že chýbajúci kredit nebol dôvodom na zamietnutie prenosu, pretože aj jej druhá požiadavka bola negatívne vybavená zo strany T-mobilu.
Ale prečo? Babka sa vybrala hľadať odpoveď priamo do predajne T-mobilu v Pezinku. Nestačila sa čudovať, keď jej predavačka oznámila, že dané telefónne číslo nie je písané na ňu. Ako je to možné, keď si simkartu aj s mobilom babka sama v predajni pred pár rokmi kupovala? Že to oni netušia a že jej ani nemôžu prezradiť, komu karta patrí. Ževraj moja babka nebola ani len vedená v databáze zákazníkov T-mobilu.
No dobre, ale čo teraz? Predavačka jej ponúkla, že číslo môžu kľudne previesť na jej meno. To už som prestal chápať úplne všetko. Oni sú ochotní previesť "niekoho" kartu na pani, ktorá si o to len tak náhodne požiada v predajni. A to aj urobili. Z toho vlastne nepriamo potvrdili, že číslo nebolo pravdepodobne vedené na nikoho, alebo len jednoducho babke nechceli povedať pravdu. Napokon sa konečne mohla vydať do predajne O2 a požiadať o prenesenie čísla po tretíkrát. Dovidenia zlodejský T-mobile..
Lenže to nebolo všetko, presne to isté sa stalo aj mojej mame na druhý deň. So svojou vlastnou simkartou si v predajni T-mobilu vypočula rovnaký príbeh ako moja babka, že ona v databáze operátora nefiguruje a že jej číslo patrí niekomu inému, ale nemôžu jej povedať, komu. Na otázku, či jej teda môžu povedať, aké číslo patrí jej, predavačka v predajni prekvapivo oznámila, že podľa mena nevie vyhľadávať. To bolo ale totálne klamstvo, pretože podľa mena si predtým vyhľadala aj mňa a zistila predsa, že ani moja babka ani moja mama tam nie sú vôbec vedené.
Čo mi z toho vyplýva? Buď bude problém v samotnej predajni T-mobilu v Pezinku a pracujú tam "odchovanci pomocnej školy", alebo im podobný postup nakázal niekto z hora. Žeby sa sám veľký ružovučký T-mobile bál odchodu zákazníkov? Asi by sa mali viac sústrediť na služby zákazníkom, ich servis a ceny a nezapodievať sa stupídnymi reklamami ala "Ahoj Kikuš"...
