Slabý

 Slabý

Som slabý, vyrobený z hliny.

Keď plačem, vždy sa zablatím.

Vychádzajúc z dverí, vnímam

nenaplnené túžby zabalené v kusoch mäsa.

Snáď o chvíľu vytriezviem.

Pália ma v dreni, vzdychajúc zatínam

päste. Túžby a priania nikdy nepočuté,

padajú do vlhkého lístia popri ceste.

Nohy mi kĺžu ako sa snažím prejsť

na druhú stranu, ktorá nikdy nebola.

Vždy ma zrádzali listy ležiace na chodníku.

Podrážali, presviedčali o mojej slabosti.

Idealizmus sa nenosí! - hlásam dnes na rohu.

Môžeme však opustiť svoj dych?

Hoci vákuum bolí v pľúcach, kráčame.

I tak sa oplatí dovoliť si túžbu.

Chcenie, ktoré sa možno nikdy nepočne.

A my dúfajúc, i keď ubití,

nesieme sa ďalej na predstave,

na nohách, ktoré prežili vojny.