Videl som stromy bežať,
prehnali sa v noci ulicou.
Sem-tam kôpka hliny.
Zanechali rastu, bežali za
priviatym vetrom.
Ako splašený rýchlik.
Videl som stromy bežať,
bľabotali o budúcnosti veľké
slová odcudzené ústam.
Mávali konármi ako divé
v snahe oddrevenieť svoje mysle.
Neskôr sa pozametalo zopár vetiev a listov.
Videl som stromy bežať,
striasajúc rodné hrudy, odsudzovali
nepohnutosť tradícií.
Musíme sa postaviť na vlastné nohy,
vraveli a šuchotali koreňmi, aby
dodali slovám dôraz.
Videl som stromy bežať,
pálili za sebou všetky mosty,
tancujúc na špičke plameňa.
Napakovali svoje duše
rýchlymsledomzasebouidúcichspráv.
Miazgu poslali do exilu.
Videl som stromy ležať,
bez života k ránu,
vyschnuté.






