Rampa (3. poschodie)
- Matej, daj príbor na stôl! O chvíľu bude obed hotový.
Matej ale nemohol. Práve dokončoval odpaľovaciu rampu pre vesmírnu raketu a už niekoľkokrát sa mu celá zrútila. Tentoraz si ale dal záležať, aby dokonale spojil každý jeden diel. Tentokrát už postupoval presne podľa návodu a odpustil si svoje vylepšenia. - Ták … a je to! - zvolal radostne a trasúcimi sa prstami opatrne vložil štíhlu raketu na určené miesto. Chvíľu obdivoval nádherný tvar rakety a nadchýnal sa jej lesknúcim sa trupom. Potom ale musel utekať na záchod, už sa veru súrne potreboval vycikať. - Prečo nemohli dať tú raketu kovovú?! - sťažoval sa sám sebe kým sledoval svetlo-žltý prúd, ktorý oblúkom padal dolu do peny. A mal pravdu. Strieborná farba sa z umelej hmoty raz-dva olúpe. Rýchlo spláchol a utekal späť do detskej. Zrejme sa naklonil nad stavbu príliš prudko, lebo miesto jemného dotyku v skutočnosti do stavby drgol.
- Matej, čo tam reveš?! Čo som ti povedala?!
Matej nielenže reval na celú izbu, ale nadával na tú hlúpu rampu ako vedel.
- Zasa sa mi to zbúralo! - kričal.
- Nepočujem ťa! Keď niečo vravíš poď sem! - kričala aj mama.
Ani Matej nepočul. Zúrivo rozkopával celú stavebnicu po izbe. - Sprostá rampa! - Pozrel do ruky, na lesknúcu sa štíhlosť. Pohladkal ju a dal si ju do vrecka.
- Poupratoval si si hračky? - opýtala sa, keď prišiel do kuchyne.
Matej zamrnčal.
- Nemrnči mi tu znovu! Keď si teraz neupraceš hračky, tak ti ich povyhadzujem. - mama sa musela vyhrážať, keďže to bol poslednú dobu jediný spôsob, ktorý občas zaberal.
Nič.
- A poviem ocovi, aby ti nabudúce už žiadne Lego nekupoval. - znásobila hrozbu, ale hneď vedela, že dnes jej to nevyšlo. Tváril sa príliš zarputilo. - Poď so mnou, zavolám ocovi a poviem mu čo vyvádzaš.
Matej znovu zamrnčal. Podišiel k televízoru, zobral z poličky kazetu a zapol video.
- Opováž sa teraz pustiť video! - zakričala z chodby. Chvíľu čakala. - Počuješ ma?! Ale okamžite to teraz vypni, lebo si ma neželaj! - hlas jej prešiel do vysokého tónu.
Pretáčal kazetu, mamy si nevšímal. Keď sa pretočila, cvaklo to. Mama vošla do obývačky.
- Ty si ma nepočul?! Čo si myslíš, že s kým hovorím?!
Matej sa nepohol a díval sa na rozprávku.
- Vypadni! Vypadni odtiaľto, lebo ťa už dneska zabijem! Prisahám Bohu! - rázne prišla k videu a vypla ho.
Začal revať. - Len jedného spidermana…
- Čo reveš?!
- Len jedného spidermana…
- Okamžite prestaň a choď si uložiť hračky, ideme obedovať!
Matej ostal stáť a reval.
- Ale ja už mám toho dneska akurát dosť! - otočila sa a dlhými krokmi odišla do kuchyne. Otvorila zásuvku.
- Nieé! Nieé, mamí!
Mama sa zjavila s vareškou v ruke a ponáhľala sa sa k Matejovi.
- Mamí, nieé! - utekal do svojej izby. Mama za ním. Snažil sa zavrieť dvere, ale mama už bola tesne pri ňom. Z posledných síl zareval ako štvaná zver. Mama sa zarazila a pozrela na Mateja. Matej sa otočil v kúte izby a pozrel na mamu.
- Tak čo ma stále rozčuľuješ?! - povedala krikom i plačom. - Už ťa mám dneska plné zuby! Počuješ?! Odídem preč a nechám vás tu samých! Už ma to s vami nebaví!
Matej plakal a díval sa na mamu.
- Ulož si tie hračky a poď jesť som ti povedala!
- Kedy ráčiš prísť? No len že obed už je hotový. Aha … vidím. To ani v sobotu nemôžeš byť doma? Aha! Ani som ti nemusela volať. - položila. Hneď si ale spomenula, že mu nepovedala o zlostiacom synovi. - Obidvaja ma štvete. … No, čo je?! - spýtala sa podráždene, keď telefón vzápätí zazvonil. - To si ty? Počkaj, musím vypnúť rúru, dám ti Mateja. Od rána ma štve. - Obrátila sa k synovi - Povedz babke, čo si videl v Auparku. - Strčila mu slúchadlo do ruky. Matej ostal ticho. Vytiahol si z vrecka raketu a díval sa ňu. Mama sa vrátila z kuchyne. - No, čo nič nehovoríš? Ty si ale hlúpy. Choď dať príbor na stôl! - povedala, vytrhnúc mu slúchadlo z ruky.
Matej vošiel do kuchyne a chvíľu rozmýšľal, či dá tri alebo len dve lyžičky. Napokon sa rozhodol, že otec asi príde. Keď uvidel obrus na stole, stiahol ho a hodil na zem. Červenú farbu nenávidel. Počul buchnutie slúchadla. Otočil sa k jedálenskému stolu, keď sa mu zazdalo, že sa za oknom mihlo niečo veľké. Žeby niekto niečo vyhodil z okna? Ostal prekvapene stáť.
- Matej! Ten príbor!
