Svojim spôsobom nám to nahráva. Nemusíme rozmýšľať nad tým, akým rozdielom zdoláme Talianov. Musíme vyhrať. Ak by Nový Zéland vyhral nad Talianskom, tak sa Zélanďania dohodnú s Paraguajcami, že bude remíza (už sa to tak raz stalo, pri iných tímoch, jednalo sa konkrétne o remízu 2:2). Vtedy by postupovali obaja.
Po nečakanej remíze Talianska s Novým Zélandom 1:1 však vyzerá naša tabuľka skupiny F nasledovne:
1. Paraguaj 2 1 1 0 +2 4
2. Taliansko 2 0 2 0 0 2
Nový Zéland 2 0 2 0 0 2
4. Slovensko 2 0 1 1 -2 1
Táto tabuľka nám nahráva do kariet. Paraguaj totiž nemôže dovoliť Novému Zélandu, aby ich porazil. Pre Paraguaj by to totiž mohlo znamenať s najväčšou pravdepodobnosťou vypadnutie, čo by bola pre nich, ako teraz jasne prvých, veľká hanba. Ak by totiž prehrali nad Novým Zélandom, ten ich o bod predbehne a ak by vyhralo i favorizované Taliansko, Paraguaj by skončil prinajlepšom tretí. Tým pádom, Paraguaj musí bodovať, pre svoje dobro. Keď bude bodovať, Nový Zéland môže mať maximálne jeden bod. A ak mi porazíme Talianov, budeme mať štyri a môžeme postúpiť s Paraguajom do vyraďovacích bojov...
Avšak všetko je to stále v rámci „KEBY BOLO KEBY”. Všetko sa, samozrejme, odvíja od nášho zápasu s Talianmi. Ak budeme hrať to isté, čo proti Paraguaju, môžeme zabudnúť na lepšie umistnenie, ako posledné v skupine. Nie, nestačí bodovať. Musíme vyhrať! Je jedno o koľko, kľudne 1:0. Ale vyhrať! A ja za celé Slovensko povzbudzujem našich a držím palce, máme na to! No ak sme chceli len bodovať, mali sme si ustrážiť tri body s Novým Zélandom...
V náš prospech hovorí, že Taliani zatiaľ vôbec nič na šampionáte neukázali. V prospech skúsenejšieho a lepšieho súpera však hovorí, že my takisto nie. Okrem pomerne schopných 80-85 minút proti Novému Zélandu sme vyhoreli na celej čiare v druhom, včerajšom zápase.
PRVÍ BUDÚ POSLEDNÝMI, POSLEDNÍ BUDÚ PRVÝMI
Nechcem tým povedať, že skončíme prví v skupine. To sa nedá. A nechcem ani povedať, že vyhráme majstrovstvá sveta. I keď to je, paradoxne, pravdepodobnjšie, ale tiež prakticky nemožné. A vlastne nehovorím ani o nás, hovorím o jednotlivcoch v našej reprezentácii.
Asi všetci tušili, že našimi najväčšími a najlepšími hráčmi budú Stanislav Šesták a Marek Hamšík. Naopak, nikto nechápal, čo v reprezentácii stále hľadá Róbert Vittek, moja obhajoba jeho kvalít nepomohla. No a máme tu majstrovstvá sveta a reálny obraz výkonov jednotlivých hráčov. Je mi fuk, koľko dôležitých gólov Šesták v reprezentácii dal. Je mi jedno, aký slávny hráč sa stáva z Mareka Hamšíka. Myslím, že nikto sa nebude hádať, ak poviem, že Hamšík a Šesták sú zatiaľ naši (takmer) najslabší hráči na šampionáte...
Čo sa týka zápasu s Paraguajom, až po dákej polhodine som počul od Merčiaka meno Hamšík. Čo, ten hrá?! Spýtal som sa. Nebolo ho vidieť. Takisto, ako neskôr po celý zápas. A Šesták? Toho som nevidel ani pri zápase s Novým Zélandom...
Je mi jedno, koľko lôpt Šesták dokopol do brány počas kvalifikácie. Je mi jedno, akú vysokú hodnotu má a z akej časti sme v Afrike vďaka nemu. Dôležité je, čo ukázali hráči na šampionáte a ja si od týchto dvoch nepamätám nič. Možno len plno zbytočných nahrávok dozadu od Hamšíka. Nepamätám si jedinú vyjdenú nahrávku dopredu...
Ale Vittek? Hovorte si o fintičkách mladého Weissa čo chcete, ale bez Vitteka by tie fintičky ani Weiss robiť nemohol. Väčšinu lôpt totiž pre Slovensko vybojoval práve Vittek. Druhým najlepším hráčom v poli však je, samozrejme, mladý Weiss. A ešte navrh k obom hráčom (aj k Vittekovi aj k Weissovi), obaja robia tú robotu v strede poľa, čo má robiť Zdeno Štrba. Zatiaľ všetky lopty, ktoré bolo treba v strede poľa vybojovať, vybojovali na pozícii defenzívneho stredopoliara Weiss a Vittek. Hanba pre Štrbu...
PREČO SME PREHRALI PROTI PARAGUAJU?
Paraguaj je silný súper. To si treba uvedomiť. Majú výborne organizovaný tím, ktorý nerobí chyby na počkanie. A tým pádom sa veľa našich hráčov bálo vziať zodpovednosť na svoje plecia. Mladý Weiss tiež nemal svoj deň, stred poľa bol úplne nulový... Nezvládli sme tento zápas po ofenzívnej stránke, defenzíva sa však držala až na pár chybičiek krásy. A strach, nebojácnosť. To nás porazilo. Nie Paraguaj. Ani oni veľa nepredviedli. Ale my tiež...
Ťažko sa však hľadá hráč tohto zápasu zo Slovenska. Paraguaj nás do ničoho nepustil. Hráči sa ale tiež do ničoho nepúšťali. Ani nebehali, až na krajného obrancu. A tak Kozákove prihrávky, zväčša do pohybu, nenašli cieľ. Ale prihrávky neboli zlé! Kozáka si však treba nechať na záverečné minúty, ako žolíka. Nie, ako hráča základnej zostavy. Janko Ďurica toho na ľavej strane odbehol tiež dosť. Tiež však to nebolo nič platné, center mal jeden a aj ten chytali zberači lôpt mimo štadióna. Vittek vybojoval neuveriteľné množstvo lôpt, ale nedostal ideálnu prihrávku na koncovku. Na záver to vzal na svoje plecia a brankár sa veru poriadne zapotil. A mladý Weiss sa snažil vymýšľať, niekedy to však prekombinoval a vyzeral, že už nevládze. Veru, väčšinou hráva ako náhradník, len v repre odohráva celé zápasy... A teraz je to na neho možno veľa. A navyše sa ukázalo, že vie fintičkovať a prejsť i cez dvoch hráčov, ale nevie využiť situáciu a voľný priestor. A Mucha je samozrejmosť, čo mohol, vychytal. A i také, čo nemohol...
AKO A S KÝM HRAŤ PROTI TALIANSKU?
Víťazne. Naplno, od prvej do poslednej sekundy, nie minúty. Treba sa však zbaviť hráčov, ktorí to vzdávajú. Treba sa pozrieť na oba zápasy a zistiť, kto má hrať a kde. Zistili sme, že Mucha nás vie podržať, ale musí držať i obrana. Vieme, že Pekarík je súci na pravú stranu. Vieme, že stopérska dvojica musí byť Škrteľ-Ďurica, že to treba dvojicu, čo si bude rozumieť, že Salátu treba jemne vysunúť... A na ľavú stranu by sme mohli dať Rada Zabavníka.
V strede poľa treba stiahnuť dole Štrbu a na miesto defenzívneho nasadiť buď spomínaného Salátu alebo Kucku. Osobne som za Salátu, ktorý sa vie vynikajúco presadiť v štandartkách. Na pravý kraj treba dať opäť Weissa, ak sa ešte cíti, ak nie je unavený. Na ľavo treba dať buď Stocha, ak sa cíti zdravotne fit alebo Mareka Čecha, ktorého by v obrane nahradil ten Rado Zabavník. Stred poľa treba vyplniť jedným defenzívnym a jedným ofenzívnejším hráčom. Defenzívneho sme prebrali, ofenzívnym mal byť doteraz Hamšík, ale videli sme, čo sme videli... Podľa mňa by tam mal ísť Sapara, ktorý sa v dobrom svetle ukázal proti Nórsku, ktorý štýlom hry dosť pripomínal terajších Talianov, aspoň z môjho pohľadu.
A hrot útoku treba jednoznačne obsadiť Vittekom a ešte jedným hráčom. Osobne by som posadil Šestáka na lavičku. Má plnú hubu rečí o tom, kto má čo hrať, ale sám zatiaľ nespravil nič. A v rozhovoroch od začiatku sme my tí porazení, čo nemajú šancu, ale sme dobrí už len preto, lebo sme na šampionáte. Šestáka treba posadiť na lavičku a útok by mal byť Vittek - Hamšík. Toto útočné duo nám i v kvalifikácii ukázalo veľa dobrého, Hamšík dával góly len, keď bol na hrote útoku a navyše, nepostaviť Hamšíka proti Talianom by bol asi hriech. A Šesták ako žolík, ktorý vybehne na unaveného súpera ... to by veru nemuselo byť zlé!
Toľko asi k tomu, čo by sme mohli hrať do budúcna. Dúfajme však, že Weiss nedá proti Talianom príležitosť všetkým tým, čo hrávajú v talianskej lige. Okrem Hamšíka totiž máme v nominácii i Martina Petráša, obrancu z druhej najvyššej talianskej ligy. Ale Petráš v obrane, to je prehra predom. Preto dúfajme, že sa do zostavy nedostane...
IDEÁLNA ZOSTAVA NA TALIANSKO:
Mucha - Pekarík, Škrteľ, Ďurica, Zabavník - Saláta - Weiss (Stoch), Sapara, Čech (Stoch, Jendrišek) - Vittek, Hamšík.
