1. HRÁČI: KRAJNÝ OBRANCA & HROTOVÝ ÚTOČNÍK & LAVIČKA
Hoci sa hovorí o Slovane ako o klube s najväčšou kvalitou kádra, od európskeho priemeru mu chýba ešte niekoľko hráčov. O kvalite na lavičke rozprávať netreba, Kopúnek či Kopic sa k európskemu priemeru ani nepribližujú (a to si o góle Kopúnka proti Talianom môžete spievať ešte roky), ale niekoľko hráčov chýba aj v základnej jedenástke. Najviac horia miesta na kraji obrany a na hrote útoku.
Jediným krajným obrancom dosahujúci adekvátne parametre je mladý reprezentant Lukáš Pauschek, a to po všetkých stránkach. Ostatní obrancovia v klube dostatočnú kvalitu nemajú: Mamadou Bagayoko má výbornú rýchlosť a je to neuveriteľný bojovník, no vracanie sa z útoku do obrany má pomalé a aj tá obrana často funguje lepšie, kým tam nie je. O jeho prihrávkach v útoku pre istotu pomlčíme. Podobne je na tom aj, napočudovanie bývalý reprezentant, Filip Lukšík. Hoci kedysi v Senici žiaril, niet divu, že v reprezentácii má iba jeden štart a v holandskej Eredivisie sa nepresadil - často nulový v obrane a ešte častejšie nulový aj v útoku. Jediným svetielkom je blížiaci sa návrat Erika Čikoša, ktorý by sa však mohol vrátiť až v decembri a aj vtedy môže začať len s ľahkým tréningom. Za sebou však má už viac ako rok bez futbalu a na jeho výkone to minimálne zo začiatku bude určite cítiť. Mladíci zatiaľ okrem Pauscheka nevynikajú, bývalý kormidelník Vladimír Weiss dal za svojej éry šancu Filipovi Molnárovi, ten je však dnes už v Senci.
Čo sa týka postu hrotového útočníka, bratislavský klub túto pozíciu dlhšie nemusel vôbec riešiť. Filip Šebo bol prvú polsezónu v Slovane vysoko nadpriemerným hráčom a ešte kým bol priemerný až podpriemerný (zvyšné dva roky), celá belasá rodina čakala v jeho prebudenie. Až kým mu neskončí zmluva a neodíde /viac bod 3.2/. Slovan na jeho miesto nepotreboval náhradníka, nakoľko Šebo odohral v každom zápase všetky minúty. Až keď sa prevalilo, že ďalšiu zmluvu nepodpíše, v Slovane zavládol chaos. V mužstve ostali iba mladý a nevýrazný Ákos Szarka, podhrotový Juraj Halenár a krajní Karol Mészáros, Juraj Piroska, Lester Peltier či Filip Hlohovský. Na zapletanie diery prišiel Argentínčan Leandro Ledesma, ten však okrem rýchlosti nič v Slovane (dosiaľ) neukázal. Jediným hráčom, ktorý sa na hrote dokáže relatívne nájsť je Lester Peltier, aj ten má však od európskej dokonalosti ďaleko.
2. VLASTNÝ ŠTADIÓN
Pokiaľ ste o Šeherezáde na Markíze hovorili ako o nekonečnej telenovele, príbeh futbalového štadióna bratislavského Slovana ani nepočúvajte. 25. novembra 2009 odohral Slovan na tomto štadióne posledný zápas proti Spartaku Myjava. Aj to bolo už rok po úplne pôvodom pláne začiatku búracích prác. Tie boli preložené o zimu neskôr a Slovan sa až následne sťahoval na Pasienky, nakoľko Tehelné pole už nebolo v stave organizovať nijakú akciu. Dokončenie nového štadióna bolo naplánované na 4. kvartál roku 2010, po prípade prvý kvartál roku 2011 - dobre ale vieme, že sa nezačalo dodnes ani s búracími prácami. Nový štadión mal mať kapacitu pre 22 000 ľudí.
Hlavný investor J&T a predstavitelia akciovej spoločnosti Národný futbalový štadión a.s. sa neskôr vyjadrili, že štadión sa nepostaví, pokiaľ nebude finančná pomoc od štátu, zhruba vo výške asi 30 miliónov eur. Premiér Róbert Fico pomoc prisľúbil okamžite po skončení globálnej finančnej krízy.
Vzhľadom na to, že to bolo v nedohľadne, vláda názor zmenila a začiatkom júla 2009 vyčlenila presne 69,12 milióna eur na výstavbu. Búracie práce na štadióne sa mali začať na prelome marca a apríla 2010, nový štadión mal byť hotový v máji 2012. Kapacita mala byť 22 000 divákov s možnosťou zvýšenia na 30 000 divákov. S príchodom novej vlády sa však zistilo, že štát tieto peniaze nemá a nemohol ich tak ponúknuť na výstavbu futbalového štadióna.
Nový diel tohto seriálu vyšiel v roku 2011, kedy bolo oznámené, že novým investorom je podnikateľ a zároveň majiteľ futbalového Slovana Ivan Kmotrík. Ten chcel začať s búracími prácami vo februári 2012, pričom by sa práce mali ukončiť o 17 mesiacov neskôr. Nový štadión mal byť v hornote 55 miliónov eur.
Nový štadión však napriek množstvu rečí nestojí a staré Tehelné pole vyzerá čoraz viac tak, že padne aj samo. S búracími prácami sa ani nezačalo a bohvie či sa niekedy vôbec začne, hoci to investor Ivan Kmotrík svätosvete sľúbil. Projektový manažér klubu Stanislav Kramarič sa naposledy v rozhovore totiž vyjadril, že o stavebné povolenie dodnes nebolo ani požiadané...
3. INTELIGENCIA
3.1 INTELIGENCIA TRÉNEROV
V tejto fáze je na tom Slovan ešte relatívne dobre. Samuel Slovák je srdciar a myslí mu to, hlavné atribúty úspechu má nastavené. Potrebuje však časom ešte získať niektoré skúsenosti, napríklad načasovanie striedania a správne namotivovanie striedajúceho hráča a určnie jemu správnej taktiky. To však ešte príde. Aspoň v to verím.
3.2 INTELIGENCIA VEDENIA
Hlavným členom vedenia klubu Slovana Bratislava je, pochopiteľne, jeho majiteľ Ivan Kmotrík. Hoci sa ani dnes fanúšikovia nevyhli nadávaniu na jeho osobu pokrikom: „Kmotrík je buzerant”, v prvom rade si treba overiť pár vecí. Jedna vec je, že ako investor nového štadióna /bod 2/ nekoná, druhá vec je však to, že jeho zlý obraz pred fanúšikmi vytvára najmä neschopná organizácia klubu inými ľuďmi. Predsalen človek, ktorému je futbal ľahostajný, by nikdy nekupoval futbalový klub. A už vôbec nie na Slovensku. Človek, ktorému je futbal ľahostajný, by nekupoval za drahé peniaze Hlohovského s Peltierom z AS Trenčín. Ďalej pokračovať o Ivanovi Kmotríkovi je zbytočné. Hoci nie je boh ani anjel, nepatrí medzi to, čo Slovan nutne potrebuje zmeniť.
Vedenie klubu ŠK Slovan Bratislava je o iných ľuďoch. O ľuďoch, ktorí riešia zmluvy hráčov; o ľuďoch, ktorí riešia vlastný štadión /bod 2/; o ľuďoch, ktorí počas prestupového obdobia neprivedú žiadneho hráča a po ňom privedú skrachovancov, ktorí sa do iných klubov nedostali; o ľuďoch, ktorí naozaj vedú bratislavský Slovan. Je nemysliteľné, aby hráči, za ktorých Slovan môže získať nemalé peniaze (Dobrotka, Šebo), odchádzali z klubu až po ukončení zmluvy, t.j. zadarmo. Je nemyslietľné, aby vedenie dovolilo fanúšikom vnášanie pyrotechniku na štadión, keď potom platí obrovské sumy disciplinárke SFZ. Načo sú potom prehliadky pri štadióne? Je príliš veľa nemysliteľných vecí, ktoré si vedenie belasého klubu dovoľuje. A to ho ponára stále nižšie a nižšie...
3.3 INTELIGENCIA FANÚŠIKOV
Ak sa raz zakáže používanie a nosenie pyrotechniky na futbalové štadióny na Slovensku, treba to jedine dodržiavať. Naopak, fanúšikovia bratislavského Slovana túto časť porušujú permanentne každé kolo. Dnes sa zápas s trnavským Spartakom skoro nedohral a navyše sa polovica tribúny skoro udusila dymom.
Prerušenie zápasu totiž nie je vtipné a nemá nič spoločné s futbalom. Nikde. Rozhodne nastala takáto situácia aj kvôli neschopnosti ľudí, ktorí pyrotechniku používajú. Najmä zápasy v Chorvátsku, Srbsku či Grécku sú plné pyrotechniky, ale aj ľudí, ktorí to s tým vedia a zápasy sa bez toho ťažko predstavujú. My sme ale na Slovensku a pyrotechnická kultúra s tou futbalovou nemá nič spolnčé. Dnes dostali ohne do rúk hlupáci, ktorí skoro stáli Slovan celý zápas - predsalen je porážka 0:1 prínosnejšia ako kontumačná prehra 0:3 s obrovskou pokutou.
To je však vec, ktorú musí riešiť neschopné vedenie klubu /bod 3.2/. Hoci vám pri vchode prezrú dôkladne všetky vrecká, len o 50 metrov ďalej sú vidieť nestrážení mladí chalani, ktorým o futbal absolútne nejde a cez plot si prehadzujú pyrotechnický materiál... Niečo takéto môže prejsť iba na Slovensku.
Pokiaľ sa budú na Slovensku stále riešiť stále tí istí neinteligentní fanúšikovia, riešenie slabého futbalu a nedôstojných futbalových štadiónov a iných vecí sa bude odkladať do aleluja. Zmena však musí prísť z každej stránky. Aj zo stránky futbalových fanúšikov.
