DEŇ DVADSIATY ÔSMY, ČI DVADSIATY DEVIATY
Dni oddychu pred dvoma najväčšími zápasmi za posledné štyri roky. Zápas o bronz a zápas o svet. Kto vyhrá, vládne svetu! Aspoň po futbalovej stránke...
DEŇ TRIDSIATY
Jubilejná tridsiatka! 30. deň šampionátu - zápas o 3. miesto. Duel o medailu. Bronz alebo nič. Nemecko alebo Uruguaj.
Nemci stále smutní a znechutení po druhej prehre na šampionáte. Prehra so Španielmi im zahatala cestu do finále, ktoré si takými výsledkami ako 4:1 proti Anglicku, či 4:0 proti Argentíne, rozhodne pýtali. Mladé nemecké družstvo riešilo počas MS asi tak dva problémy. Čo s Ballackom; a po zápase so Španielskom - čo s Paulom...
Krásny futbal, ktorý nečakane hrali Nemci, prekvapil asi všetkých. Očakávané finále Brazília verzus Argentína sa razom stalo neisté a až veľmi skoro nemožné. Práve Argentínu vyrazili Nemci, keď futbal, čo sa čakal od Argentíny, hrali skôr Klose a spol. Žiaľ pre nich, podobné galapredstavenie už proti Španielom nepredviedli a dostali sa do situácie: niečo alebo nič.
Aj tak by sa dal nazvať súboj o bronz, zápas o tretie miesto. V ňom si zmerali sily Nemecko a Uruguaj. Len málokto, čo futbalu rozumie, mohol vsádzať na Uruguaj. Cesty týchto dvoch krajín sú totiž úplne opačné...
Zatiaľ čo Nemci vstúpili do turnaju vysokou výhrou nad Austráliou v pomere 4:0, Uruguaj začal šampionát proti netradične slabému a bezzubému finalistovi minulého šampionátu a po extrémne nudnom výkone z oboch strán sa všetci rozišli s bodom. Ďalej, čo Nemci dostali v prvom zápase vyraďovacích bojov za súpera Anglicko a rozstrieľali ho (aj vďaka rozhodcom) 4:1, Uruguaj mal menší problém s najväčším outsiderom osemfinále - aspoň podľa celosvetového rebríčka krajín - s Južnou Kóreou a vyhral len tesne 2:1. A mohli by sme pokračovať...
Či už bo žreb taký alebo onaký, oba tieto tímy sa na záver šampionátu stretli proti sebe. Obaja začínali od nuly - či už na konte gólov, či minúty. Obaja mali tú istú šancu, obaja sa jej snažili chopiť. Lepšie však, podľa predpokladov, začali Nemci. Bolo na nich badať, že im vpredu chýba pre zmenu Miroslav Klose, avšak futbal viac ničilo nepriaznivé počasie a taktiež zlý terén.
Nemci, ktorí chceli zlepšiť svoje postavenie z pred štyroch rokov, mali zrazu možnosť postavenie z minulého šampionátu zhoršiť alebo zopakovať. Nemcom počas finále síce chýba Lahm, toho však spoľahlivo aspoň nahradil Aogo. Podolski tiež do zápasu nezasiahol a priestor dostal Jansen. A v neposlednom rade hrotového útočníka Kloseho nahradil Cacau, brazílsky rodák už sedem rokov v službách Sttutgartu a čo sa útočníkov týka, návrat Thomasa Müllera bol pre nemecké farby tiež veľmi priaznivý. A nakoniec priestor v bráne dostal Butt, ktorý dal už v kariére viac gólov ako niektorí Nemci na ihrisku...
V prvom polčase sme mohli vidieť dva góly. Prvýkrát gólovo zahrmelo v 19. minúte, keď sa Schweinsteiger z dobrých 30 metrov oprel do lopty. Jabulani však tradične tesne pred Muslerom zmenila smer a pred Thomasom Müllerom, hráčovi nabudenom ani za dva zápy, už bola len jednoduchá dorážka a jeho piaty turnajový gól. Uruguaj sa však nedal odradiť a odpovedal už o deväť minút. Schweinsteiger po súboji s Perezom stratil loptu, ktorá sa cez Suareza dostala ku Cavanimu a ten pred Buttom nezaváhal. Nemecký kapitán bol tak pri oboch góloch prvého dejstva, no viniť ho by si trúfal asi málokto, aj keď strata lopty, akú v 28.minúte predviedol, by hráč jeho kalibru nemal.
Uruguaj mal v tejto dobe prekvapujúco viac veľkých šancí. Hneď na začiatku druhého polčasu Cavani loptu cez Butta do siete nedostal a nepadla tam ani následná Suarezova dorážka. Čo sa však nepodarilo tejto dvojici, vyšlo v 51. minúte, komu inému, Forlánovi - po peknej akcii a centri Arevala. Forlán tak dal svoj piaty gól na šampionáte a pridal sa ako štvrtý k najlepším strelcom s piatimi gólmi. Zaujímavé na najlepších strelcoch bolo práve to, že každý zástupca TOP 4 mal svojho jedného. Uruguaj Forlána, Nemci Müllera, Španieli Villu a Holanďania Snijdera. Aspoň počas zápasu o bronz, Villu a Snijdera ešte čaká možnosť sa dosta na čelo.
Zápas bol napriek škaredému počasiu pekný a dokázal to aj pekným vyrovnávajúcim gólom Jansen a zaslúžený bronz do Nemecka poslal gólom na 3:2 asi desať minút pred koncom Sami Khedira. Nemci získali zaslúžený bronz, Uruguaj nezaslúžené nič.
DEŇ POSLEDNÝ
Tridsaťjeden. Číslo posledného dňa Afriky a veľkého futbalu. Ak sa doteraz hrali veľké zápasy, dnes sa hral najväčší. Dnes bolo finále, opäť po štyroch rokoch. Priznám sa, nevydržal som to doma a vyrazil do mesta, sledovať najväčší zápas v čo najväčšom - na veľkoplošnú obrazovku. O tom však inokedy.
Na trávnik ako prvý vybehol fanúšik. Pomaly tradícia zo španielskych zápasov, tentokrát však už vyzeral na jedného z fanúšikov tímu, ktorý hral. Nebol to Talian. Bol to s najväčšou pravdepodobnosťou Holanďan, nakoľko mal čiapku v holandských farbách. Taktiež mal tričko s antirasistickým heslom: „Jimmy Jump proti rasizmu” a snažil sa naprieč johannesburským štadiónom Soccer City dostať k trofeji pre šampiónov. Až niekoľko usporiadateľov ho zrazilo k zemi krátko predtým, ako sa dostal do bezprostrednej blízkosti vzácnej trofeje. Následne ho sedem strážnikov odprevadilo do útrob štadióna.
Následne na ihrisko vybehlo 22 hráčov, z polovice holandských, z polovice španielskych. Niekto z nich získa historické zlato. Získajú ho Holanďania, ktorý zatiaľ na šampionáte a celkovo posledných 26 zápasov neprehrali alebo Španieli, ktorí vyradili aj Nemcov, nečakane veľkých ašpirantov na titul? Holanďania vyhrali okrem prvého zápasu všetko s najtesnejším rozdielom. Španieli sú na tom podobne, navyše vo vyraďovacích zápasoch nevyhrali inak, ako v pomere 1:0.
Nastal zápas. 84 490 divákov si nenechalo priamo v Soccer City ujsť finálový duel. Dočkali sa veľkého futbalového predstavenia, zápasu bohatého na šance a chudobného na góly. Dva samostatné nájazdy Robbena vychytal so šťastím i s umením Iker Casillas, na druhej strane sa tiež niekoľkokrát v dobrom ukázal Stekelenburg.
Ako sa však nevedeli presadiť gólovo Holanďania, nedokázali sa ani Španieli. Najviac príležitostí na to mal na španielskej strane obranca Sergio Ramos, na holandskej zrejme Arijen Robben. O jediný presný zásah sa však nakoniec postaral Iniesta, hráč, ktorý bol asi najviac nahnevaný na van Bommela a na jeho nevyberavé defenzívne zákroky. A to v predĺžení na veľkú nevôlu holandských hráčov.
V zápase však bolo viac žltej, ako orandžovej či tmavomodrej. Totiž žltých kariet bolo trinásť, narozdiel od desiatich hráčov v poli. Žltú kartu videli Puyol, Sergio Ramos, Capdevila, Iniesta, z holandskej strany van Persie, van Bommel, van Bronckhorst, van der Wiel, Mathijsen, de Jong, Robben a Heitinga dokonca dve...
Duel pískal najuznávanejší rozhodca turnaja Howard Webb, ktorému sa však nakoniec nepodaril hlavný cieľ kažého rozhodcu - aby sa o ňom nehovorilo. Rozdal až štrnásť kariet, z toho aj jednu červenú, no na jeho obranu, všetky karty boli zaslúžené a niekedy bol Webb aj zhovievavý (kung-fu kop do hrude a podobne).
Napriek tomu mu teraz na meno nevie prísť celé Holandsko. „Nerád sa na niečo vyhováram, ale podľa mňa nás o trofej pripravili rozhodcovia. Občas som mal pocit, že sme v podstate bez šance,” povedal útočník Dirk Kuyt, ktorý s výnimkou brankára odbehal najmenej z hráčov základnej zostavy. „Všetci okrem rozhodcov zaregistrovali, že v tej situácii po priamom kope Wesleyho Sneijdera sme mali kopať roh. Zreteľne som to videl aj z lavičky, na ktorej som vtedy už sedel pre svalové problémy. Bol to zjavne nesprávny verdikt a prakticky z protiútoku sme inkasovali,” povedal kapitán Holanda van Bronckhorst, ktorý veľmi túžil byť majster sveta na koniec svojej kariéry. K protestujúcim sa pridal aj tréner Holandska. „Väčšinou rozhodcov nehodnotím, ale... Stačí sa pozrieť na Arjenovu šancu, po ktorej mal Puyol dostať druhú žltú kartu,” povedal Van Marwijk, ktorý už zrejme zabudol, že Robben, ktorý potom išiel úplne sám na brankára nedal gól, ani že jeho hráč van Bommel už dávno mal vidieť kartu s farbou, o akej hovoril. „Každý na štadióne aj mimo neho videl, že to mal byť roh. On však s asistentom rozhodli inak. Nezískali sme tak vytúžený pohár,” nevedel prehltnúť prehru brankár Maarten Stekelenburg.
Nevôľu nad rozhodnutiami Webba vyjadrili aj fanúšikovia na štadióne. Keď arbitri dostávali spomienkové medaily od prezidenta JAR Jacoba Zumu a prezidenta FIFA Seppa Blattera, väčšina divákov pískala.
Tridsaťosemročný rozhodca si nadávky vypočul už pred dvoma rokmi na majstrovstvách Európy, policajt na neplatenej dovolenke odpískal v nadstavenom zápase súboja európskeho šampionátu v Rakúsku medzi domácimi a Poľskom po zákroku poľského stredopoliara Mariusza Lewandowského diskutabilný pokutový kop. Ivica Vastič penaltu premenil a vyrovnal na 1:1. Webb po stretnutí dostal množstvo výhražných telefonátov a následne požiadal o ochranu seba i svojej rodiny.
↓ AJ TAKTO VYZERÁ RADOSŤ Z TITULU ↓
ŠPANIELI ZLATO, HOLANĎANIA STRIEBRO, NEMCI BRONZ A ...
Okrem medailí si pobrali niektorí hráči i svoje osobné ocenenia. Začnem však štátom, Španielsko okrem zlata totiž získalo i cenu fair play. Či zaslúžene si každý povedzte sám.
Čo sa týka hráčov, najlepšie z toho vyšiel nemecký útočník Thomas Müller. Okrem toho, že je Najlepší mladý hráč majstrovstiev, za päť gólov a tri asistencie dostal aj zlatú kopačku a na druhú koľaj tak odsunul zvyšných troch strelcov. FIFA rozhodla, že druhé miesto, teda striebornú kopačku, obuje majstrovi sveta Davidovi Villovi a tretie miesto obsadil tiež finalista Snijder. Uruguajský útočník Diego Forlán ostal bez kopačky.
Napriek tomu sa však Forlán môže usmievať, získal totiž tiež prestížnu cenu. Zlatú loptu pre najlepšieho hráča XIX. majstrovstiev sveta vo futbale totiž získal práve on - uruguajský útočník Diego Forlán. Autor piatich gólov na MS dostal v hlasovaní akreditovaných novinárov 23,4 percenta hlasov, čím predstihol v poradí druhého Holanďana Wesleyho Sneijdera o 1,6 percenta, tretí skončil v tejto prestížnej ankete španielsky kanonier David Villa so ziskom 16,9 percenta hlasov. A aby sme neobišli ani brankárov - najlepším brankárom turnaja sa stal Španiel Iker Casillas. Gólman Realu Madrid získal Zlatú rukavicu.
Miroslav Klose na tretích majstrovstvách sveta po sebe sa snaží preskočiť brazílskeho útočníka Ronalda v kategórii Najlepší kanonier záverečných turnajov futbalových majstrovstiev sveta. Ronaldo aj po tých devätnástich zostal na čele s 15 gólmi. Klose je tak so štrnásmi na druhom mieste, spoločne so známym krajanom Gerdom Müllerom, ktorý nastrieľal toľko gólov za MS 1970 a 1974. Tretie miesto v historickom rebríčku patrí Francúzovi Justovi Fontainovi, ktorý svojich 13 gólov strelil na jedinom šampionáte, a to ešte v roku 1958.
Keď sme takto v histórii a spomíname štatistiky, nemôžeme opomenúť rozhodcu Howarda Webba a jeho 14 kartový koncert, čo znamená najviac kariet v histórii finále MS. Doteraz najviac žltých kariet - šesť - rozdali rozhodcovia vo finále roku 1986 v súboji v Mexico City medzi Argentínou a Nemeckom (3:2). Webb rekord prekonal v 57. min napomínaním práve Heitingu, ktorý inkasoval žltú kartu ako siedmy hráč v zápase. Obranca Evertonu sa potom stal piatym futbalistom v histórii finále MS, ktorý videl aj červenú kartu. Medzinárodná futbalová federácia (FIFA) však zaviedla červené a žlté karty iba v roku 1970.
Konečný prehľad kariet však neurčuje víťaza v tejto kategórii. Červenú kartu videlo na MSpätnásť hráčov, každý však po jednej. Kategóriu žltých kariet vyhrávajú s počtom tri tiež až šiesti hráči, a to Srb Aleksandar Lukovič, Brazílčan Kaká, Ghančan Jonathan Mensah a vďaka finále si polepšili i Holanďania John Heitinga, Nigel De Jong a Gregory Van der Wiel.
Čo sa týka konečných výselledkov, musíme sklamať všetkých, ktorí si mysleli, že sa Nemci štovrgólovými výsledkami nejak výrazne zapísali do histórie. Ani 7:0 v zápas Portugalska a KĽDR nebolo historických. Najvyššie víťazstvo totiž držia v rukách Maďari, ktorý takto pred 28 rokmi porazili Salvádor 10:1. Na druhom mieste sú tiež Maďari, keď ešte v roku 1954 porazili Kórejskú republiku 9:0 a takisto dopadol aj zápas Juhoslávie so Zairom v roku 1974. Čo sa týka Nemecka, v histórii sú zapísané len dva ich zápasy. Nedávne víťazstvo 8:0 nad Saudskou Arábiou v roku 2002 a historická je aj ich vysoká prehra 3:8 s Maďarmi z roku 1954.
A NA ZÁVER TROCHU ČÍSIEL:
0 - Núl bolo samozrejme viac. Keby sme sa pozreli na to, kto z tímov ani raz neprehral, našli by sme jeden jediný tím. Koho? Nový Zéland. Všetci ostatní minimálne raz prehrali. Nula môže byť tiež počet majstrovských titulov, ktoré mali finalisti Holandsko a Španielsko na konte pred nedeľňajším rozhodujúcim duelom alebo aj počet gólov, ktoré inkasovali Španieli na MS 2010 v prvých polčasoch zápasov.
1 - Jednogólovým rozdielom vyhrali Holanďania päť svojich stretnutí pred finále MS 2010, čo sa dovtedy nepodarilo žiadnemu inému mužstvu v histórii MS! Španieli si to pokazili výhrou 2:0 nad Hondurasom...
2 - Číslo dva by sme mohli použiť na trénerov Diega Maradonu a Carlosa Dungu. Ide totiž o trénerov účastníkov MS 2010, ktorí predtým triumfovali na svetovom šampionáte ako hráči. A tiež by sme mohli takto označiť počet dvojíc otec-syn na MS 2010. Slovenský tréner Vladimír Weiss st. mal v kádri Vladimíra Weissa ml. a kouč USA Bob Bradley zase Michaela Bradleyho.
3 - Toľkokrát sa z gólu mohli radovať domáci futbalisti Juhoafrickej republiky na MS 2010.
5 - A toľkokrát my, Slováci.
7 - Najvyšší počet gólov v podaní jedného mužstva v jednom stretnutí na tohtoročných MS. Portugalsko zdolalo v základnej G-skupine tím KĽDR 7:0.
15 - Rekordný počet žltých kariet udelených v jednom zápase. Postaral sa o to anglický arbiter Howard Webb, ktorý ich ukázal aktérom finálového duelu Holandsko - Španielsko. Okrem toho Webb udelil aj jednu červenú kartu.
18 - Vek najmladšieho hráča na MS 2010, Dána Christiana Eriksena.
22 - Počet gólov, ktoré zaznamenali strelci na štadióne v Kapskom meste. V žiadnom inom z 10 futbalových stánkov v JAR určených pre zápasy MS nepadlo toľko gólov.
27 - Toľko rokov a 4 mesiace, to bol priemerný vek hráčov na MS 2010. Oproti šampionátu spred štyroch rokov je priemer o mesiac nižší.
33 - Počet striel na bránku na MS 2010 v podaní Asamoaha Gyana, ktorý sa stal najaktívnejším jednotlivcom v tomto smere.
39 - Vek najstaršieho hráča na turnaji, Angličana Davida Jamesa, ktorý v auguste oslávi 40 rokov.
55 - Najvyšší počet faulov v jednom dueli na MS. Tento rekord drží zápas osemfinále medzi Paraguajom a Japonskom.
145 - Celkový počet gólov na XIX. majstrovstvách sveta, čo predstavuje priemer 2,27 gólu na jeden zápas.
165 - Výška v centimetroch najnižšieho muža na MS 2010, Angličana Aarona Lennona.
202 - Nuž a toto je výška najväčšieho hráča na MS 2010. Nie je to však Peter Crouch, ako by ste si mohli myslieť, ten je druhý s výškou 201 cm. Najvyšší bol srbský útočník Nikola Žigič.
507 332 - Až toľký počet fanúšikov si našli cestu na štadión v Kapskom Meste.
3 milióny - Známa to hranica z minulého dielu seriálu Afrika. Túto hranicu prekonali fanúšikovia v návštevnosti MS 2010 priamo na 10 štadiónoch.
