Zápas medzi Slovenskom a Ruskom sa bojím vôbec komentovať. Môj názor by nebol ničím, čo by ste si vy, čitatelia, radi prečítali. Hokejistov by rozhodne nepotešil a do už tak prehustených názorov by nepriniesol žiadnu novinku... Väčšina zápasu a najmä konečný výsledok sa mi absolútne nepáči - veď, komu by sa aj po prehre páčil? Iste, s výnimkou Hanlona... Ten v rozhovore pre denník Šport na výsledok s Rusmi povedal jasne: „Takmer všetky súboje šampionátu sa končia tesnými výsledkami. Chcem chlapcov pochváliť za dobrú prácu, ktorú odviedli v zápase a najmä v oslabeniach. Som spokojný s výkonom, ktorý naznačuje zlepšenie našej formy.” Myslím, že Golonka so svojou známou vetou, že „hráči sa od Hanlona môžu naučiť tak maximálne angličtinu”, vystihol celú situáciu okolo nášho reprezentačného trénera.
Ak chceme šampionát vyhrať, hlavný tréner nemôže dávať prvoradú pozornosť tomu, v čom sme hrali dobre. Zbabrané presilovky opäť len tak náznakom spomenul v priebehu rozhovoru, akoby to ani nevadilo. A o katastrofálnej obrane, ak vôbec nejakú obranu máme, už ani reči. Z našej obrany sa mi ako jediný páči Peter Podhradský - avšak nie za obranné činnosti. V nich sú všetci naši obrancovia (s výnimkou Višňovského) jaloví. Nepresní v rozohrávkach, mäkkí v osobných súbojoch, pomalí v celkovej obrannej činnosti. Nezáleží na tom, či obranca hráva NHL alebo KHL. Ak nastúpi po menšej odmlke zranený hráč (Višňovský) a kvalitou výkonu o niekoľko tried prevýši svojich zdravých kolegov, ktorí majú za sebou už dva ťažké zápasy, potom nebime poplach nad naším postupom do štvrťfinále, ale nad našou obranou, bez ktorej nám Halák, Hamerlík, Lašák ani Chuck Norris sám víťazstvo nevychytá.
Mám asi len tri veci, ktoré ma zo zápasu s Ruskom ako-tak potešili. Výborná gólová odpoveď našich, respektíve Miroslava Šatana, na rýchly úvodný gól Rusov. Následne fakt, že sme sa dostali do vedenia 3:2. A s tým aj to, že sa Gáborík po takmer dvadsiatich strelách za šampionát konečne dočkal svojho úvodného gólu. Nech rozmýšľam ako rozmýšľam, s výnimkou pár dobrých hráčskych výkonov (Surový, Handzuš, Višňovský, Halák...) už nie je nič, čo povedať. Ideme do osemfinále - bez jediného bodíku. Ako Dánsko.
Každopádne, do štvrťfinále postúpiť skrátka musíme! Inak nebudeme TÁ krajina, ktorá po 25tich rokoch získala zlato na domácom šampionáte. Práve naopak, budeme krajina, ktorá doma nepostúpila ani do štvrťfinále. To avšak neprepíšeme dvakrát dlhú históriu... Aj Švajčiari v roku 2009 skončili v osemfinále.
Už aj ja, optimista s prvkami realistu, začínam byť z postupu do štvrťfinále skeptický. Videl som výborné ofenzívne výkony Fínov; víťaznú hru Čechov kombinovanú veľkým šťastím a ešte väčším umením; pamätám si na prehru 0:6 nad Dánmi... Keby som mal spomínať minulosť, musím spomenúť i prehru 0:8 nad Českom - tým pádom sú jednoznačne Fíni na rade v tom, aby nás debaklom odpálili od štvrťfinále.
Ako však aj hovoria naši hokejisti: „Treba ísť od zápasu k zápasu”. Pochopiteľne, ak chcú nejakú medailu, každý zápas rad za radom musia vyhrať. Maximálne s výnimkou semifinálového zápasu. Nad ním ale v súčasnej dobe nemôžeme ani pomýšľať. Aspoň nie dovtedy, kým nenabijeme Čechov, Fínov a Dánov v osemfinále.
Jeden múdry komentátor v Slovenskej televízii raz povedal, že „na postup nám stačí sedem bodov”. Tlač a médiá mu verili a radi o tom píšu bez prepočítania. Nočná debata s kamarátom Lacim, s ktorým ste na mojom blogu nedávno mali možnosť čítať aj rozhovor, však priniesla zaujímavý fakt - pri istých, nie nemožných okolnostiach, nám nemusí sedem bodov na postup stačiť. Nerád sa utápam v teóriách, no keď sa jedna neúplne pravdivá dostane medzi ľudí, tak sa do tých teórií rád na chvíľu ponorím i ja. Ak by totiž:
• SLOVENSKO vyhralo nad Českom, nad Dánskom a s Fínmi by sme teda prehrali po predĺžení, mali by sme sedem bodov za dve výhry a jednu prehru po predĺžení. FÍNI by vďaka tomu získali dva body do tabuľky.
• RUSKO porazilo Čechov, Dánov a nad Fínmi by vyhrali po predĺžení, Rusi by získali osem bodov za dve výhry a jednu výhru po predĺžení. FÍNI by si následne pripísali do tabuľky dva body.
• NEMECKO prehralo nad Českom, vyhralo nad Dánskom a s Fínmi by prehrali po predĺžení, pripíšu si Nemci štyri body za jednu výhru a jednu prehru po predĺžení. FÍNI si tak pripíšu ďalšiu dvojicu bodov.
Tým pádom by si Slovensko k 0 bodom pripísalo tých spomínaných sedem ďalších a na konci osemfinále by malo SEDEM bodov.
Česi by si k aktuálne 6 osemfinálovým bodom pripísali ďalšie tri a na konci osemfinále by mali DEVÄŤ bodov.
Fíni by si k 3 osemfinálovým bodom pripísali ďalších päť a na konci osemfinále by mali OSEM bodov.
Rusi by si k 3 osemfinálovým bodom pripísali ďalších osem a na konci osemfinále by mali JEDENÁSŤ bodov.
Nemci by si k 6 osemfinálovým bodom pripísali ďalšie štyri a na konci osemfinále by mali DESAŤ bodov.
Dáni by si k ničomu nepripísali nič a ostali by na NULE.
Následne by teda tabuľka vyzerala takto:
1.RUSKO - 11 bodov
2.NEMECKO - 10 bodov
3.ČESKO - 9 bodov
4.FÍNSKO - 8 bodov
--
5.SLOVENSKO - 7 bodov
6.DÁNSKO - 0 bodov
Faktom teda zostáva, že všetky zápasy musíme bezpodmienečne vyhrať, maximálne jeden po predĺžení - ale vyhrať ho musíme. Na bezproblémový postup zo štvrťfinále teda potrebujeme osem bodov a nie toľko spomínaných sedem. Ja však verím, že to zvládneme, i keď ak sme nedokázali vyhrať nad Nemcami a Rusmi, tak si neviem predstaviť, ako by sme museli hrať, aby sme porazili Čechov a Fínov. Dúfam však, že sa naši, už aj s Martinom Cibákom, postarajú o malý zázrak a postúpime! Kým to nie je úplne nemožné, veriť treba. Slovensko do toho!
