Cesta slovenskej reprezentácie

Slovenská futbalová reprezentácia sa v pondelok večer rozlúčila s Afrikou a slovenskými futbalovými fanúšikmi. Aká bola cesta na šampionát? Ako bolo v Afrike? Ako a čo bude ďalej?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Weissova družina v pondelok skončila svoje účinkovanie na majstrovstvách sveta. Tie mali dve najznámejšie prvé poradové číslo. Okrem toho, že to boli prvé majstrovstvá sveta v Afrike, boli to i prvé majstrovstvá sveta, na ktorých sa zúčastnilo Slovensko.

NA ZAČIATKU KVALIFIKÁCIE ZMENA TRÉNERA
Od samého začiatku kvalifikácie som vravel, že teraz postúpime. To som síce vravieval vždy, no vtedy som to hovoril ešte hlasnejšie! Čo ma viedlo k tomuto vtedyodvážnemu tvrdeniu, bol 24.máj 2008, prehratý zápas so Švajčiarskom 0:2, čo znamenalo odchod Jána Kociana z reprezentačnej lavičky a príchod nového muža. Najsprávnejšieho muža.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na lavičku sa posadil Vladimír Weiss. Nikto sa myslím nenahnevá, ak poviem, že najlepší súčasný slovenský tréner. Vlado dlho premýšľal nad ponukou trénovať Slovensko a našťastie prikývol. Vybral si tých správnych hráčov, príležitosť znova dostali Miroslav Karhan, či Radoslav Zabavník. Weiss staval na svojich hráčoch, neskúšal zbytočne ďalších, nenominoval tých, čo nič nehrali...

Veril som trénerovi. Všetci verili trénerovi. A on veril hráčom. Aj preto som od začiatku hovoril, že teraz to vyjde. Že teraz prijde historicky prvý postup na záverečný šampionát. Samozrejme, i ja som neraz zapochyboval. Ale veril som. A vyšlo to.

Skryť Vypnúť reklamu

ŠŤASTNÁ KVALIFIKÁCIA
Dvadsiateho augusta prišiel prvý veľmi dôležitý zápas. Zápas s Gréckom. Premiéra Vladimíra Weissa na lavičke. Všetko si pamätám, akoby to bolo včera. Dva góly Gekasa nás zniesli z neba, že Weiss dokáže všetko. Nedokáže. Musia hrať i hráči...

Šiesty september. Prvý zápas kvalifikácie MS. Prvý kvalifikačný inkasovaný gól, prvé góly našich, prvá výhra. Weissa to dohnalo až k slzám. Po zápase pri rozhovoroch so Slovenskou televíziou vypustil pred kamerou slzu. Nie jednu. A dá sa to chápať. Výhra 2:1 nad Severným Írskom nepriniesla nič nového, výkon našich hráčov nebol ničím zaujímavý. Ale vyhrali sme, spravili sme prvý krok k MS a hlavne Weissovi spadol veľký kameň zo srdca.

Skryť Vypnúť reklamu

Kvalifikácia pokračovala jemne nešťastnou prehrou v Slovinsku, potom o mesiac len tesnou výhrou nad trpaslíkom v San Maríne (3:1). O štyri dni na to prišiel prvý veľký deň Slovenska v kvalifikácii, a to zápas s Poľskom na Tehelnom poli. Dlhotrvajúci nerozhodný stav zmenil po chybe defenzívy, ktorú extrémne spomaľoval a kazil najmä Martin Petráš, ktorý v spolupráci s Jánom Ďuricom narobili extrémne množstvo chýb, známy poľský útočník Smolarek. Avšak tri-štyri minúty pred koncom sa po zaujímavých no pekných centroch od Janka Kozáka dvakrát presadil Stanislav Šesták, ktorý sa vtedy stal hrdinom národa.

Skryť Vypnúť reklamu

Týmito jeho dvoma gólmi sme sa výrazne priblížili majstrovstvám. Vedeli sme však, že po zime, ktorú sme si užili na prvom mieste tabuľky, nás čakajú dva zápasy s náročnými súpermi - dvojzápas s Českom, čaká nás ťažké Slovinsko, i zápas s Poľskom na ich pôde.

Zo zimného spánku sme sa prebrali vo februári, keď sme išli na futbalový turnaj. Desiateho a jedenásteho februára sme si tak v Nikózii vyskúšali nových hráčov, no ako povedal Vladimír Weiss, nemôže sa na nich do budúcna veľmi spoľahnúť. Prehrali sme 2:3. Dvakrát. Nad Ukrajinou i nad Cyprom. Vittek, Hamšík, Jež, Jendrišek, možno Senecký a Mucha... Štyria strelci gólov a brankári. Nik iný v podstate nepresvedčil.

Nasledoval tretí prípravný zápas reprezentácie, v Londýne, vo veľkom a známom Wembley. Slovensko dostalo ťažkú štvorgólovú facku. Z reprezentácie sa porúčala naša jednotka Štefan Senecký, ktorý týmto zápasom stratil svoju pozíciu v tíme. Žiaľ, pretože za takou deravou obranou, akú sme mali, je štvorgólová prehra ešte dobrá. A Senecký patril vždy medzi tých najlepších...

Ale nesťažujeme si. Priestor v bráne dostal Ján Mucha, ktorý dostal možnosť v zápase o tretie miesto na februárovom turnaji štyroch krajín proti domácemu Cypru. Šancu dostal v kvalifikačnom zápase proti Čechom a presvedčil!

Prvý apríl, rok 2009. Zápas na Letnej a druhý extrémne dôležitý krok Slovenska pri ceste na šampionát. Vyhrali sme 2:1, jediný gól Čechov sme dali my. Vyrovnával krásnym gólom z otočky Stano Šesták a víťazný gól si všetci dobre pamätáme. „Jendrišek... Jendrišek nedal... Jendrišek GÓÓÓL!”

Predprázdninové júnové oživenie sme mali vďaka domácemu zápasu so San Marínom. Zľavnené vstupné pre mladších prilákalo na štadión viacero ľudí, i tých, čo tam málokedy chodia, ba niektorí prišli prvýkrát. Nádherný prvý polčas, ktorý svojim pohybom výrazne oživili najmä Čech a Stoch sme vyhrali 5:0. Druhý, miernou nudou naplnený polčas, sme si už odtrpeli. V konečnom súčte sme však rozdrvili tento malý štátik 7:0 a zmazali sme tak zlý dojem z malého víťazstva v San Maríne 3:1. Do streleckej listiny sa zapísali po prvýkrát viacerí hráči. Pekarík, Hanzel i Stoch. Okrem nich sa presadili ešte Kozák, Jakubko a dva razy spomínaný Marek Čech.

Po tomto zápase prišla na rad veľká jesenná drina pozostávajúca zo štyroch rozhodujúcich zápasov. Najprv sme 5.septembra vybojovali s českými futbalistami ďalší historický bod za remízu 2:2, potom prišiel o štyri dni nádherný, excelentný, ukážkový, jednoducho najlepší výkon slovenských hráčov v tejto kvalifikácii, zápas v Belfaste, krásna výhra 2:0 nad Severným Írskom.

Na rad došiel október a dôležité zápasy doma so Slovinskom a vonku v poľskom Chorzówe. Najprv nie najlepší domáci výkon priniesol zaslúženú prehru 0:2 a potom prišiel tretí výrazný krok na ceste do Afriky. Posledný zápas, proti pôvodne najväčšiemu favoritovi skupiny, proti Poľsku. Zasnežený trávnik, ortuť teplomera tlačila na nulu zo spodku modrou farbou... Historický dátum 14.október 2009. Tak, ako sme si „radi” dávali góly do vlastnej siete, tak sa nám to všetko vrátilo už v tretej minúte, keď dal jeden z našich najdôležitejších gólov, krásne do vinkla, dvadsaťosemročný obranca Lechu Poznań, Poliak Seweryn Gancarczyk.

Bol to jeho premiérový zásah, ak nie za Poľsko, tak za Slovensko určite. A ten najdôležitejší! Vďaka nemu ideme do Afriky! Gancarczyk sa dušoval, že to bol jeho posledný vlastenec v národnom drese a že Slovensko v Afrike veľa vody nenamúti...

PRED AFRIKOU PÄTICA STRETNUTÍ - DVE PREHRY, NO I TAK NIK LEPŠÍ AKO MY!
Po zápase s Poľskom nás čakalo päť prípravných stretnutí. V roku 2009 dva, v roku 2010 tri. Začali sme to presne mesiac po dôležitom zápase v Chorzówe, teda 14.novembra, poslednýkrát na trávniku Tehelného poľa. I keď, trávnik ako trávnik... Príliš nefutbalové prostredie nám však pomohlo a vďaka penalte Mareka Hamšíka sme vyhrali 1:0. Viac ani menej ako my, však USA tiež na MS nedosiahla.

Ďalší prípravný zápas sme už hrali v Žiline, ktorá sa stáva našim novým (minimálne prechodným) reprezentačným domovom. Ani pekné prostredie nám však nepomohlo poraziť latinskoamerického súpera z Čile. Čiľania nás porazili 2:1 a cestu domov mali spestrenú príjmenou a peknou hrou na krásnom futbalovom žilinskom štadióne. Avšak, ani Čile nedosiahlo na MS viac, ako my...

V Žiline sme hostili i ďalšieho súpera, hneď prvého v novom roku. Tretieho marca sme si ho ubytovali a odohrali s nim priateľský zápas, v ktorom i keď sme ho odohrali solídne a pekne, sme podľahli 0:1. Našim najlepším hráčom bol Marek Sapara. Veď akoby nie, keď sme hrali proti svojmu Nórsku, kde nejeden rok hrával! No Nórsko sa na MS ani len nedostalo...

Majstrovstvá sveta sa nezadržateľne blížili. Koncom mája sme v rámci sústredenia v Rakúsku odohrali zápas s Kamerunom (pokiaľ nerátame zápas proti domácemu St. Veit 5:0 /góly Šesták (2), Kucka, Jakubko, Weiss/). Kamerunčania bez svojej hviezdy Samuela Eto'oa a my bez napríklad i Róberta Vitteka, sme nikto viac ako remízu 1:1 vybojovať nevedeli, a tak sme s tým museli hold byť spokojný. Žiaľ, pokutových kopov sme sa napriek priateľskému zápasu nedočkali. A Kamerun na MS? Posledný v skupine s Holandskom, Japonskom a Dánskom. Nedokázal získať ani bod...

Posledný zápas MS sme odohrali v domácom prostredí a slovenskí futbalisti sa lúčili v hlavnom meste, v Bratislave, netradične na Pasienkoch. Odohrali rozlúčkový zápas proti Kostarike, ktorá sa na šampionát neprebojovala, porazili ju bezpečne 3:0 a s dobrým pocitom (až na zdravotný stav Martina Škrteľa) mohli cestovať do Afriky.

NOMINÁCIA ZA ZÁSLUHY?
Prišla ťažká chvíľa Vladimíra Weissa, a to vybrať si 23 hráčov, ktorí by mohli nastúpiť v Afrike. Najväčší otáznik visel nad kategóriou ÚTOK, s ktorou Weiss nebol spokojný. Napriek tomu sme nakoniec v Afrike videli päť gólov, z toho štyri dal ÚTOK. Vlastne, jeden útočník. Ten „nie úplne zdravý Róbert Vittek”...

Našťastie však bol Robo zobratý na MS v spoločnosti Šestáka, Hološka, či Jakubka. Menším prekvapením bolo nenominovanie Dušana Šventa v strede poľa, či brankára Kamenára, napriek menšiemu zraneniu Dušana Kuciaka v zápase s Kamerunom.

Priestor dostali všetci, čo hrali i v kvalifikácii. Až na defenzívneho stredopoliara Juraja Kucku, ktorý v kvalifikácii neodohral ani minútu, no presvedčil Vladimíra Weissa svojimi výkonmi a dostal sa do Afriky, kde si nakoniec spravil veľmi dobré meno.

Z hráčov, čo hrali za reprezentáciu v kvalifikácii sa však do Afriky nedostali viacerí. Brankári Štefan Senecký (90' Severné Írsko /2:1/, 90' Slovinsko /1:2/, 90' Poľsko /2:1/), Ľuboš Kamenár (90' San Maríno /3:1/); obranca Ľubo Hanzel (90' San Maríno /7:0, 1 gól/); stredopoliari Dušan Švento (31' Severné Írsko /2:1/, 25' Poľsko /1:0/), Branislav Obžera (10' Poľsko /2:1/), Balász Borbély (27' San Maríno /7:0/); útočníci Ján Novák (45' San Maríno /7:0/, 24' Poľsko /1:0/, 6' Slovinsko /0:2/), Marek Mintál, ktorý časom ukončil svoju reprezentačnú kariéru (6' Severné Írsko /2:1/); a navyše zranený Miroslav Karhan (90' San Maríno /7:0/, 5' Poľsko /1:0/, 90' Česko /2:1/, 45' Slovinsko /0:2/). Všetci hráči, čo boli teraz na MS, hrali len v kvalifikačných zápasoch Slovensko vs. Česko (2:2) a Severné Írsko vs. Slovensko (0:2). Z tých, čo do Afriky nešli, do najviac zápasov v kvalifikácii nabehli Karhan (4), Senecký (3) a Novák (3). Najviac minút však Štefan Senecký. 270.

Z nominácie sa hlásili dobré ohlasy i zlé. Bolo za - bolo proti. Weissovi však nikto nič nevyčítal - na to si nik netrúfne. Na to nik nemá. Weiss je najlepší a Weiss vie, čo robí. Tomu každý veril a kto neveril - videl sám.

To, že boli v nominácii všetci tí, čo hrali kvalifikáciu, fanúšikovia, ako vždy prajní a plní optimizmu (myslené íronicky), mali v kútiku duše strach, že nominácia bola robená skôr za zásluhy ako za to, kto je v akej forme. Vladimír Weiss sa snažil presvedčiť, že tí, čo tam sú, sú naozaj najlepší, ale konečné slovo povedali až sami hráči na šampionáte. A tí ukázali, že naozaj viacerí sú v dobrej forme a pripravení hrať majstrovstvá sveta a solídne reprezentovať svoju krajinu.

V AFRIKE SPLNENÝ SEN I CIEĽ
21 hráčom a mnohým členom realizačného tímu sa splnil sen zúčastniť sa MS vo futbale nie len ako divák. Do hry sa totiž dostalo z dvadsaťtri-člennej nominácie len 21, africkú horúcu pôdu napriek zime si nevyskúšala dvojica brankárov Kuciak a Perniš.

Ostatní hrali, pravda, niektorí viac - niektorí menej. Najmenej zo všetkých slovenských reprezentantov odohral, našťastie, obranca Martin Petráš, ktorý hral iba jednu minútku. Martin Jakubko hral dve - vybojoval penaltu a posledný gól Slovenska na šampionáte a tretí najmenej hrajúci Slovák bol Marek Sapara s troma „africkými” minútami. Najviac odohrala trojica Ďurica-Škrteľ-Mucha, ktorí odohrali všetkých 360 minút.

Náš cieľ v Afrike, samozrejme, nebol titul. A samozrejme, že to nebolo len v štýle „hlavne si neurobiť hanbu”. Konkrétny, ale dosť odvážny cieľ na nováčika na MS bol postup zo skupiny. Ten bol dosť nejasný, nakoľko nás čakali úradujúci majstri sveta, veľmi silný latinskoamerický súper a súper z Oceánie, o ktorom sme ani nemali poňatia, čo od neho očakávať. Avšak, v tomto prípade však už boli fanúšikovia prajní a plní optimizmu. „Je to predsa ľahká skupina!” - znelo.

Prišiel zápas neistoty. Zápas proti Novému Zélandu. Štát odchovaný skôr na rugby, ako na klasickom futbale. Slováci sa nehrnuli všetkými desiatimi do útoku a snažili sa zápas viesť z defenzívnej stránky a vychádzať zo zabezpečenej obrany. To sa darilo, v 50.minúte vsietil Róbert Vittek svoj prvý gól na šampionáte, avšak keď už iný gól nepadol, prišiel trest v podobe vyrovnania, a to len pár sekúnd pred posledným hvizdom rozhodcu do píšťaľky! Tragédia - len remíza 1:1.

Po nešťastnom zápase s Novým Zélandom prišiel zápas s Paraguajom, správne predom viacerými označovaný za najťažší zápas v skupine. Slováci v ňom predviedli excelentnú hru na jeden dotyk, vzhľadom na to, že sa asi len raz dostali vôbec k lopte... Slováci s nulovým výkonom prehrali spravodlivo 0:2 a dostali sa na dno skupiny pred posledným zápasom v skupine proti Talianom.

Slovenskí fanúšikovia sa rozdelili na dve skupiny. Na tých, čo na Slovákov zanevreli a na tých, čo stále verili. Tak či tak, všetci ((ne)česť výnimkám) boli samozrejme v skupine „Fandíme Slovensku” na Facebooku...

Prišiel čas na rozhodujúci zápas Slovenska s Talianskom. Priestor v zápase dostali všetci hráči na našej súpiske, čo hrajú ligu v Taliansku. Na deväťdesiat minút Marek Hamšík a na minútku Martin Petráš. Po zápase boli všetci šťastní. Weiss a hráči z úžasného, očarujúceho výkonu. Fanúšikovia z presvedčivého víťazstva, i keď tesného 3:2. Tí, čo verili z toho, že verili správne. Tí, čo neverili z toho, že ich hráči prekvapili.

Splnil sa cieľ. Postúpilo sa zo skupiny. Osemfinále. Nováčik na MS a už v osemfinále! Očarujúce. Všetci (až na podaktorých Čechov, no... nevieme prečóó...) nás pochválili, no niektorí stále smútili z pobabraného záveru zápasu s Novým Zélandom. Ak by sme ten totiž vyhrali, v konečnom súčte by sme v osemfinále narazili na druhého najväčšieho outsidera osemfinále - na Japoncov. Takto sme narazili na Holandsko, ktorému sa už do zostavy vrátil zranený Arijen Robben. Ten po prehre vo finále Champions League jednoznačne túži po titule majstra sveta. Holandsko totiž patrí medzi tých najlepších a spoločne s Brazíliou, Argentínou a Nemeckom je zaradené medzi najlepšie tímy šampionátu.

Nakoniec sa však o finalistoch zrejme rozhodne už v osemfinále, kde na seba narazia Holandsko a Brazília i Nemecko a Argentína. Víťazov týchto zápasov čaká súboj proti ďalšiemu účastníkovi semifinále a vo finále by sa mali stretnúť práve oni. Ak nevznikne prekvapenie, ktoré je dosť možné. Najväčšie prekvapenie sa stále očakáva hlavne od Uruguaju.

A čo sa týka toho „druhého najväčšieho outsidera” - Japonci podobne ako my vypadli v osemfinále, avšak dokázali potrápiť Paraguaj až na toľko, že zápas pripustili k pokutovým kopom, ktoré všetky spoľahlivo premenili, až na jedno tesné brvno. Buďme tak radšej radi, že sme neschytali Japoncov, to by mohla byť oveľa väčšia hanba, ak by sme vypadli náhodou s nimi.

No späť k nášmu osemfinále. Okienka sa vytvorili v našej i holandskej defenzíve. Šance si vytvorila holandská i naša ofenzíva. V osemnástej minúte však prišla chyba pri našom vhadzovaní na holandskej polovici, nasledoval dlhý krásny center na Robbena, ten si potiahol loptu po ľavej strane a keďže Zabavník stál príliš ďaleko pred Robbenom, nestihol ho; a keďže Škrteľ ostal verný svojmu postu i keď sa nikto iný neblížil z pravej strany, Robbena nešiel zastavovať; a keďže Ďurica sa zrejme zľakol dlhého pasu na Robbena a neodkopol loptu, i keď mal k nej bližšie, ako holandský útočník - Slovensko pykalo. Prehrávalo 0:1.

Slováci sa snažili, no cez holandskú obranu sa prechádzalo náročne. Až prišla 84. minúta, zaujímavý faul Martina Škrteľa, tzv. „vysoká noha”. Keďže tento, pomerne normálny súboj o loptu, bol ďalej od šestnástky, Martin Škrteľ sa nemal šancu dostať späť do šestnástky, nakoľko bola štandartka Oranjes rýchlo zahratá. Dlhý pas do šestnástky vyzval brankára Muchu k výbehu, ktorý mu však absolútne nevyšiel a dvojica Kuyt - Sneijder tak pri netaktickosti slovenských obrancov jednoducho zvýšila vedenie Holandska.

Do zápasu sa dostala aj posledná dvojica hráčov v poli, ktorí zatiaľ priestor nedostali. Marek Sapara a Martin Jakubko. Druhý menovaný v šestnástke zakopol o brankára Holandska, a tak sme popri žalostnom výkone španielskeho arbitra, ktorý pískal aj zápas v našej kvalifikácii na Letnej proti Česku (2:1 v náš prospech), vybojovali i pokutový kop. Ten využil Róbert Vittek, dal svoj štvrtý gól na šampionáte, pridal sa tak k argentínskemu útočníkovi Higuaínovi, a tak sme sa s majstrovstvami rozlúčili asi najlepšie, ako sme mohli - gólom. Hneď po vstrelenom góle totiž španielsky arbiter zápas ukončil. Napriek tomu sa však zápas asi ešte dve minútky dohrával pre internetové online prenosy [príklad]...

Cieľ sme splnili, fanúšikovia sú v podstate šťastní, hráči a realizačný tím tiež. Samozrejme, mohli sme proti Holanďanom ukázať viac, mali sme šance i na výhru, ale povedzme si - čo je krajšie? Tesná prehra s Holandskom, dobrý výkon a gól na konci zápasu - alebo zápas s Brazíliou, ktorá nadelila len Chile tri góly a je rozjazdená natoľko, že by som sa nečudoval, ak by nám dala prinajmenšom poltucet...?

NEVERIACI, ALE VTIPNÍ TOMÁŠOVIA
Po zápasoch s Novým Zélandom a s Paraguajom, po ktorom sme mali len jeden bod a skóre 1:3, sa začínali prejavovať slovenskí fanúšikovia. Tak, ako vždy a pri všetkom, začali sa vymýšľať nové vtipy.

Ak by som mal poukázať na minulosť, napadá ma len starý vtip počas (pred?)minulých majstrovstiev sveta v hokeji: Aký je rozdiel medzi kvalitným DVD prehrávačom a slovenskou reprezentáciou? Žiadny, obaja prehrajú všetko!

Futbaloví fanúšikovia boli o čosi tvorivejší a pred tretím zápasom v skupine sa do kolobehu dostal takýto vtip:

Taliani, pozorujúc silu slovenského mužstva sa rozhodli, že im v zápase postačí iba brankár. Ostatní išli na pivo.
V 20. minúte dostali správu, že vedú 1:0, ich brankár dal gól. Potom dlho nechodili žiadne správy. V 88. minúte však prišla studená sprcha, Slováci vyrovnali na 1:1! Taliani to šprintom zobrali na štadión, zrazu počujú veľké oslavy a hlásenie miestneho komentátora, Slovensko v nadstavenom čase, v 92. minúte, dalo druhý gól a vyhralo 2:1...
Taliani vtrhli do kabíny, vidia tam sedieť svojho zroneného brankára a ten iba smutne prehodí: „Chalani, prepáčte, v 25.minúte ma vylúčili...“

MY V ŠTATISTIKÁCH
Ak by sa malo konečné poradie tvoriť podľa výsledkov od osemfinále, skončili by sme tak, ako Portugalsko a Kórejská republika, ktoré tiež podľahlo o jediný gól. Horšie by však skončilo Čile, Mexiko a dokonca i Anglicko. Rebríček by teda bol:

16. ANGLICKO
ČILE
14. MEXIKO
13. PORTUGALSKO
KÓREJSKÁ REPUBLIKA
SLOVENSKO
10. USA
JAPONSKO
8+ → postupujúci do štvrťfinále » Holandsko, Brazília (2.júl, 16:00); Uruguaj, Ghana (2.júl, 20:30); Nemecko, Argentína (3.júl, 16:00); Paraguaj, Španielsko (3.júl, 20:30).

Ak teda takto, skončili by sme trinásty. Excelentný výsledok na nováčika na MS. Samozrejme, tento výsledok ešte nič negarantuje. Je prakticky isté, že zinkasujeme 9 miliónov € od FIFA, no stále nie je isté, koľko peňazí sa na čo vyčlení. Všetci dúfame, že čosi z toho pôjde i na náš nový futbalový stánok, ktorý by mohol byť ďalšou skladačkou našich futbalových puzzle k novej ére slovenského futbalu. Možno taký, ako tento výsledok na MS, možno väčší, možno menší. Tú najväčšiu skladačku však už máme - schopný tréner. Vladimír Weiss je ten najsprávnejší muž na tom správnom mieste a dosvedčil to i na MS, aj keď raz „uletel” pred televíziou Markíza, avšak takýmto spôsobom - ešte horším - uletel i Maradona, aj iní tréneri a i horšie! Preto nehaňme Weissa, on to aspoň nepovedal priamo do mikrofónu...

Ak sa pozrieme aj na ďalšie štatistiky, musíme povedať, že sme v nich na MS neurobili žiadnu veľkú dieru. Máme síce zatiaľ najviac autových vhadzovaní (118), ale to sa všetko ešte môže zmeniť. Keď sme pri štandartkách, rohov sme mali 21. V konečnom zúčtovaní máme však mínusové skóre (5:7; -2), 41 striel, z toho iba 11 na bránu a 19 mimo (zvyšok zblokované strely). Dostali sme sa do 8 ofsajdov, videli sme 11 žltých kariet (najviac Štrba » 2; zvyšní Mucha, Pekarík, Škrteľ, Ďurica, Kopúnek, Kucka, Weiss ml., Šesták, Vittek). Keď sme pri individuálnych výkonov, Mucha mal na MS 15 zásahov a inkasoval 7 gólov (od Nového Zélandu 1, od ostatných po dva), no anglický Everton môže byť na svoju novú posilu isto-iste hrdý, predviedla totiž až na jednu chybu v zápase proti Holandsku spoľahlivý výkon. Len naša smola, že tá chyba v podstate rozhodla zápas...

Vráťme sa k ostatným štatistikám. Faktom je, že sme viac faulovali, ako sme boli faulovaní. Faulovali sme 68-krát, najviac z toho sa na tom podielal Martin Škrteľ, ktorý sa prezentoval až deviatimi nedovolenými zákrokmi, tesne za ním sú Radovan Zabavník, Zdeno Štrba a Róbert Vittek s ôsmimi faulami, sedem má Kucka, šesť Weiss, päť Hamšík, štyri Jendrišek, po tri majú Pekarík, Ďurica a Šesták, no a jeden má na konte Kopúnek a Jakubko. Ostatní (Mucha, Perniš, Kuciak, Čech, Petráš, Saláta, Kozák, Sapara, Hološko) hrali bez faulu. No napriek tomu Mucha videl žltú kartu za potýčku v zápase s Talianskom.

Naopak, faulovaní sme boli len 65-krát. Suverénne najviac si to odniesol Ján Ďurica, ktorý bol faulovaný až trinásťkrát. Menej od neho si to odniesli Štrba (8-krát), Vittek (7), Jendrišek, Hamšík, Škrteľ (všetci 5), Kucka (4), Šesták (3), Mucha, Pekarík, Zabavník, Stoch (všetci po 2), Čech, Saláta, Weiss ml., Kopúnek, Kozák, Hološko, Jakubko (1). Petráš a Sapara, nehrali tak dlho na to, aby boli faulovaní...

Čo sa týka hráčov, najväčší šprint, a tak najvyššiu rýchlosť dosiahol Peter Pekarík (28,15 km/h), druhý skončil Janko Ďurica (27,03 km/h). Zo zvyšku nik 27-kilometrový šprint nepredviedol. No len tak pre zaujímavosť, na najvyššiu rýchlosť, ktorú dosiahol brankár Ján Mucha, teda 20,69 km/h nemala až trojica hráčov! Ešte menší šprint, ako Muchov, tak predviedli Martin Petráš (max. 16,38 km/h), Martin Jakubko (max. 18,29 km/h) a aj Ján Kozák (max. 20,65 km/h), ktorý odohral až 90 minút, narozdiel od Martinov Petráša (1 min) a Jakubka (2 min).

Celkovú vzdialenosť, ktorú nabehali naši hráči je 417,21 km. Z toho suverénne najviac nabehal Marek Hamšík, až 44,49 km, teda o čosi viac ako 11km v priemere na zápas. Druhý v poradí je Ján Ďurica (37,25 km), tretí Róbert Vittek (37,11 km). Nad tridsať kilometrov ešte nabehali aj Martin Škrteľ (36,16 km) a Peter Pekarík (31,73 km). Najmenej nabehal Martin Petráš - 0,15 km. Z tých, čo hrali viac, ako päť minút, najviac nabehal Kamil Kopúnek (3,6 km za 22 minút). Z tých, čo odohrali aspoň zápas najmenej odbehali Ján Kozák (10,07 km) a na druhom mieste je obranca Marek Čech (10,46 km). Na porovnanie - brankár Ján Mucha nabehal 15,71 km za štyri zápasy, menej ako on nabehali ešte okrem spomínaných hráčov i Filip Hološko (4,11 km za 29 minút), Kornel Saláta (7,94 km za 83 minút) a Stanislav Šesták (len 15,44 km za 152 minút).

NAŠE HVIEZDY A SKLAMANIA V AFRIKE
Samozrejme, niekomu šampionát vyšiel lepšie a niekomu horšie. Filip Hološko odohral len sotva polhodinu, Marek Sapara neodohral ani päť minút, z čoho, ako sám povedal, je veľmi smutný. Celkovo medzi fanúšikmi vanie nespokojnosť aj s Vladimírom Weissom ml., Stanislavom Šestákom a najmä Marekom Hamšíkom, ktorý sa v Afrike v dobrom prezentoval len v zápase s Talianskom a inak nič nepredviedol. Na jeho obhajobu slúži len 44,49 nabehaných km. Z tých však bohviečo nevyťažil...

Úplne naopak to však je s našou hviezdou, ktorou je nepochybne nie tak dávno zatracovaný útočník Róbert Vittek. Pred MS všetci krútili hlavou a nechceli ho v nominácii. Dnes mu všetci volajú na slávu. A stačilo na to málo. Alebo veľa? No nech je to akokoľvek, štyri góly na majstrovstvách sveta z Róberta Vitteka spravili nového národného hrdinu, isto väčšieho ako Stanislava Šestáka v kvalifikácii. Vittek sa zapísal do dejín Slovenska, dostihol strelecky Szilárda Németha v histórii slovenskej reprezentácie a taktiež Adolfa Scherera - Slováka, ktorý na MS 1962 za Československo dal tiež tri góly (gól Maďarsku - 1:0 a dva góly Juhoslávii - 3:1).

Vittek tak rázom stratil prakticky takmer všetkých svojich neprajníkov. „Som veľmi rád aj voči tým všetkým neprajníkom, ktorých mám a budem mať. Dúfam, že teraz pôjdu po kanáloch,” zaujímavo sa vyjadril Róbert Vittek v jednom z pošampionátovských rozhovorov.

V dobrom sa na MS prezentoval nepochybne aj Juraj Kucka zo Sparty Praha. Jeho agent sa už nechal počuť, že Juraj má už aj konkrétnu ponuku, no však všetko má svoj čas a nič netreba uponáhľať, predbiehať. Cena nestúpla len Kuckovi, ale rozhodne aj spomínanému Vittekovi, ten však počas sezóny predĺžil kontakt so svojim tureckým zamestnávateľom Ankaragücu - čaká sa tak, čo bude ďalej; Miroslav Stoch sa počas MS dohodol s iným tureckým klubom - Galatasaray Istanbul; Mucha má zase už dlhšie zmluvu s anglickým FC Everton. Ostatní tiež majú svoje kluby, staré-dobré, svoje zmluvy, nič nové zatiaľ nehlásia. Uvidíme.

Brankár Mucha na MS nepatril medzi naše sklamania, ale ani hviezdy. Nesklamal, ani neočaril. Chytil, čo mohol, niekedy aj čosi viac... Nie je však takým hrdinom, akým bol počas kvalifikácie. Možno preto, že sa ani to čisté konto nepodarilo. Žiaľ. Nabudúce!

Skôr medzi sklamania Slovenska sa podľa fanúšikov zaraďujú obranca Ján Ďurica, ktorý sa ani náhodou neprezentoval bezchybnou defenzívnou hrou a na svoje meno nepočul len dobré ohlasy ani Zdeno Štrba, i keď jeho odhodlanie a nasedenie počas zápasu s Talianskom chytilo za srdce viacero Slovákov. Naopak, k dvojici Vittek-Kucka by sa do tretice určite hodil pravý obranca Peter Pekarík, ktorý sa na MS tiež prezentoval veľmi peknou hrou.

Trojica sklamaní tak bude Hamšík-Ďurica-Šesták. Hamšík aj Šesták sa zaraďujú ku sklamaniu majstrovstiev. Medzi Samuela Eto'oa z Kamerunu, Wayna Rooneyho z Anglicka, i ďalších. Gól napríklad zatiaľ nedal ani Messi... Avšak sklamanie zatiaľ nepociťujeme, rozhodne už čosi v Afrike ukázal!

SLOVÁCI V AFRIKE BOJUJÚ ĎALEJ
Nie, Holanďanov nevylúčili, neradujte sa. Hovorím len o dvojici Vladimír Weiss ml. - Miroslav Stoch. Tí dvaja totiž ešte majú šancu nasledovať kroky Pelého z roku 1958, či Franza Beckenbauera z roku 1966, teda získať cenu za Najlepšieho mladého hráča (Hyundai Best Young Player), ktorú organizuje Medzinárodná futbalová federácia, teda FIFA. Na predchádzajúcich MS v roku 2006 získal túto prestížnu trofej Nemec Lukas Podolski, pred ním Landon Donovan z USA a pred 12 rokmi Michael Owen z Anglicka. Prvým držiteľom tejto ceny sa stal v roku 1958 spomínaný legendárny Brazílčan Pelé.

O ocenení spomínanej ceny rozhoduje technická študijná skupina FIFA, ktorej šéfuje bývalý švajčiarsky reprezentant Jean-Paul Brigger a sú v nej i renomovaní odborníci z radov bývalých či súčasných trénerov. Experti sledujú mladých hráčov v zápasoch, na tréningoch a debatujú o nich s reprezentačnými trénermi. Meno držiteľa Hyundai Best Young Player na MS 2010 oznámia v nedeľu 11. júla pred finálovým zápasom a víťaz dostane automobil Hyundai Tucson ix 35.

Preto sme si tiež všímali, čo sa hovorí na našich dvoch dvadsiatnikov Miroslava Stocha a Vladimíra Weissa mladšieho. Po dueli s Holanďanmi FIFA napísala, že to síce bola ich rozlúčka so šampionátom, ale domov odchádzajú so cťou. O účinkovaní Weissa ml. v osemfinále FIFA.com píše: „Hviezdička Manchestru City chýbala na ihrisku pri historickom víťazstve nad Talianskom, čo bolo veľké prekvapenie po jeho výkonoch proti Novému Zélamdu a Paraguaju. S Holandskom však už bol späť v základnej zostave a odohral 90 minút. Začal v strede zálohy, čo nie je jeho obľúbený post. Aj tak však patril k najnebezpečnejším slovenským stredopoliarom v Durbane, hoci ani raz nevystrelil na bránku. Dvadsaťročný mladík vložil do hry svoje srdce a rovnako ako Slovensko, aj on sa pokúšal hľadať cestu na prekonanie Holandska. Nabehal vyše 10 kilometrov, ale jeho úsilie mu kontinuálne blokoval skúsený holandský kapitán Giovanni van Bronckhorst.”

Na adresu Miroslava Stocha portál FIFA.com napísal, že rovnako ako Weiss odohral celých 90 minút, ukázal dostatok snahy a hľadal možnosti, ako preniknúť cez pevnú holandskú obranu. Pôvodne začal na pravej strane zálohy tak, ako proti Talianom, ale v polovici prvého polčasu sa presunul na svoju - vraj obľúbenejšiu - ľavú stranu, kde hrával i v Twente Enschede. „V 67. minúte Stoch otestoval brankára Maartena Stekelenburga razantnou strelou pravačkou, keď sa predtým presadil medzi dvoma brániacimi súpermi. Holandský brankár však jeho strelu vyrazil. Štatistiky ukázali, že Stoch nabehal 10 kilometrov a skompletizoval 29 zo 43 prihrávok,” napísala po zápase FIFA.

Či naši hráči zaujali natoľko, že môžu zamiešať karty v tejto ankete je však veľmi, veľmi otázne. V Afrike je mladíkov veru dosť. Najviac sa hovorí o argentínskom záložníkovi v službách portugalskej Benficy Lisabon. Ángel di María, 14.február 1988...

HISTORICKÝ ÚSPECH SKÔR DO BUDÚCNA, NO NAKONIEC I S OSLAVOU
Pomerne sa zabávam, ako sa označuje naše osemfinále za náš HISTORICKÝ úspech. Tento úspech však viac pocítime v budúcnosti, ak budeme znova na MS a budeme sa tento úspech snažiť prekonať. Naši chlapci latku nastavili vysoko, budú mať čo robiť v nasledujúcich rokoch. Tak či tak, náš HISTORICKÝ úspech by bolo aj posledné miesto v základnej skupine...

Dlho to vyzeralo tak, že sa tento HISTORICKÝ úspech ani neoslávi. Nakoniec sa však dohodla HISTORICKÁ oslava HISTORICKÉHO úspechu. Tak, ako všetci Slováci fandili na námestí pri Eurovei, tak sa tam po vypadnutí s Holandskom ešte raz všetci, dúfajme, zídeme.

Slovenská reprezentácia totiž ukončila svoje účinkovanie v Afrike, v stredu pricestovali Marek Sapara, Róbert Vittek, Zdeno Štrba, Stanislav Šesták, Martin Škrtel, Ján Ďurica, Dušan Kuciak, Martin Jakubko a Ján Kozák. Žiadneho fanúšika však nebolo, boli len rodinní príslušníci a novinári. Fanúšikovia sa naplno prejavia zrejme až pri slávnostnom privítaní slovenskej futbalovej reprezentácie. Tá sa napokon uskutoční, a to dokonca už dnes, vo štvrtok 1. júla o 14.00 h v Bratislave pri obchodnom centre Eurovea!

Len včera totiž SFZ oslovil spoločnosť Kia Motors zorganizovaním spoločného podujatia pri príležitosti príchodu reprezentácie na Slovensko. Futbalisti prídu na bratislavské námestie pri dunajskom nábreží o druhej hodine popoludní priamo z letiska, aspoň tak povedala Silvia Tajblíková pre SME, zo spoločnosti Kia Motors Sales Slovensko, partnera slovenskej reprezentácie a oficiálneho partnera šampionátu.

Dlho sa zdalo, že žiadna slávnosť sa pri príležitosti návratu reprezentantov z MS v JAR konať nebude, opak je však, našťastie, pravdou. Akcia sa uskutoční priamo na mieste, kde fanúšikovia sledovali na veľkoplošných obrazovkách prenosy zo šampionátu. Okrem akcie s fanúšikmi by mal futbalistov prijať aj prezident SR Ivan Gašparovič. Či však budú mať všetci cez týždeň na obed čas, je otázne. I ja mám už program, pokúsim sa však prísť. Či vyjde, uvidíme...

Tu, pri Eurovei, sa tak na chvíľu končí cesta našich reprezentantov. Začínajú také kratšie dovolenky, potom nová sezóna a nová výzva - MAJSTROVSTVÁ EURÓPY 2012 hneď tu u susedov! Poľsko a Ukrajina sa blíži! Či naši budú prekvapením aj EURA 2012 sa dozvieme už čoskoro. Nateraz vieme, že v kvalifikačnej skupine o postup na EURO sme boli na MS v Afrike len my, avšak vieme, že nastúpime proti veľmi ťažkým súperom. Či už to bude Hiddinkovo Rusko, tiež silné a Henryho rukou poznačené Írsko, či nevyspytateľná trojica Macedónsko - Arménsko - Andorra, proti každému musíme byť napozore! Začína sa nová etapa slovenského futbalu? Je osemfinále majstrovstiev sveta naozaj futbalová zamatová revolúcia, ako povedal Ladislav Borbély? Uvidíme.

Michal Šášky

Michal Šášky

Bloger 
  • Počet článkov:  139
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Večne meškajúci maniak do športovej novinárčiny, s extrémne vyvinutým zmyslom pre ironické a sarkastické poznámky, predseda vlastnej kvázipolitickej strany SPI a človek prácu vykonávajúci vždy na 100% (pondelok 12%, utorok 23%, streda 40%, štvrtok 20% a piatok 5%...) Zoznam autorových rubrík:  FutbalMS v hokeji 2011MS v hokeji 2012Iné športyZ môjho nudného životaTelevízorHudbaNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Róbert Ďurec

Róbert Ďurec

1 článok
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Adam Valček

Adam Valček

6 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

682 článkov
Skryť Zatvoriť reklamu