Tréner slovenskej reprezentácie Vladimír Weiss st. pred zápasom vyslovil očakávanie, že chce potešiť oko náročného trnavského fanúšika. Zároveň však museli nastúpiť druhotriedni hráči z lavičky či až treťotriedni náhradníci.
Nebolo však jednoduché či vôbec možné postaviť optimálnu, silnú jedenástku. Máme totiž iba pár hráčov, čo hrávajú pravidelne vo svojich kluboch a nie sú po zranení. Brankár Kello, obrancovia Škrteľ, Ďurica, Saláta, Pekarík, stredopoliar Hamšík... skončil som. Napriek tomu na niektorých hráčoch ani to badať vo výkone nebolo. Maródka tímu je silná, po zranení je veľa hráčov, navyše vypadol pre chorobu aj mladík Stoch.
Do Trnavy som prišiel okolo siedmej, s cieľom pokochať sa pred očakávaným krásnym futbalom i krásami tohto mesta. Obzrel som si Trnavu aspoň z časti a išiel som na štadión. Mobil ukazoval 20:13, avšak zápas, ktorého výkop mal byť 20:15, už mal za sebou takmer štyri minúty a aj jeden vstrelený gól. Prvé čo ma vytočilo tak bol zle nastavený čas na mobile.
Budiš. Myšlienka, že krátko pred výkopom sa dostaneme na štadión v rýchlosti svetla, bez čakania v rade, bola až príliš optimistická. Pri bráne k východnej tribúne (kam sme mali lístky) stál siahodlhý rad, ktorý akoby ani nemal v pláne pohnúť sa. Obišli sme teda štadión a z hlavného vchodu na severnú tribúnu, kde stálo trojnásobne toľko usporiadateľov, sme sa dostali na štadión bez problémov - nebol tam skoro žiaden fanúšik, všetci už boli na svojich miestach.
Zhruba od 15.minúty sme tak sedeli na severnej tribúne a cez stojacich ľudí na schodoch sme prakticky nevideli ľavú stranu. Pri lopte sme však boli zväčša my. Zväčša Hamšík. A zväčša si od neho nahrávku nikto nepýtal. Vpredu z trojice útočníkov Piroska-Hamšík-Jendrišek nebol nik, a tak si Hamšík vytrpel ďalších pár nadávok z tribún za nahrávku dozadu...
Dáni ukazovali, že majú výborne zvládnutú defenzívu, prechod do ofenzívy i zakončenie. Aj preto sme mali problémy presadiť sa, zväčša naše akcie končili v strede pola a nedokázali sme sa dostať k zakončeniu. Na druhý polčas sme už prešli na východnú tribúnu, našli sme si lepšie miesta a videli sme viac. Aj vďaka tomu, že hru opustili Lukšík so Salátom, ktorí hre vôbec neprispeli - až na nešťastný vlastný gól, ktorý je ale pre našu defenzívu už takmer tradičný. Ďuricu však pozorne zaskočil Saláta. Azda iba náhoda, že obaja hrajú ruskú najvyššiu súťaž.
Druhý polčas sme začali s odhodlaním. Marek Čech sa zaradil z kraja zálohy do obrany, na hrot prišiel aktívny Šebo a defenzívu chcel sceliť Ján Ďurica. A práve druhý menovaný bol nešťastným mužom zápasu, ktorý rozhodol o konečnom stave - že sme gól nedali a že sme ešte jeden dostali.
Ako-tak sme sa totiž držali celý zápas, časom ale z ihriska odchádzal herný prejav inak aktívneho Jendriška, snaživého stredopoliara Kopúnka (obaja vo svojich kluboch priveľa nenahrali), strelca nášho jediného gólu Hološka, ktorý je zase po zranení. Nahradiť ich navyše museli hráči ešte unavení z Andorry, tiež hráči zväčša po zranení alebo tí, čo toho v kluboch veľa nenahrali, poprípade už tí spomínaní treťotriedni hráči z Corgoň ligy, až na výnimku Filipa Šeba alebo aktívneho Juraja Pirosku, ktorého meno v dobrom skloňoval každý fanúšik, ktorého som začul pri ceste zo štadióna.
V dobrom skloňované bolo i meno obrancu Martina Škrteľa, ktorý hral dokonca cez zranenie, zásluhy získal za bojovnosť okrem Pirosku aj spomínaný Filip Šebo. Vlnu kritiky si však vyslúžil nútený ťah Vladimíra Weissa, ktorý stred poľa pokryl na reprezentačnú úroveň až treťotriednymi hráčmi - Marekom Kaščákom zo Spartaku Trnava a najmä Tomášom Kóňom zo Senice (pochopiteľne, na domácich sa nadáva menej). Stred poľa bol týmto ťahom viacmenej stranený, veľa iných alternatív sa však Weissovi nenúkalo, zranenia svojich hráčov by totiž nezrátal na prstoch jednej ruky. A to hovoríme o zraneniach ťahúňov reprezentácie... A Saparu, ktorý príležitosť, žiaľ, už dlhšie nedostal.
Slováci síce prehrali na domácej pôde 1:2, za predvedený výkon sa ale hanbiť nemusia. Iba za výsledok - prehrali mi totiž tiket... Potlesk fanúšikov v závere zápasu si ako celok ale plne zaslúžili. Ako sa darilo jednotlivcom podľa môjho pohľadu?
HODNOTENIE HRÁČOV
Marián KELLO → 7/10
Brankár Kello to vo svojej reprezentačnej premiére v základnej zostave nemal ľahké. Párminútovú premiéru v Luxembursku si dvakrát neužil. Reprezentácia prehrala a navyše dostal gól. Po druhýkrát nastúpil v Trnave a keby sme si jeho prvých desať reprezentačných minút zhrnuli do štatistík, hneď by z toho boli na konte dva inkasované góly. Štatistiky s Kellom nehrajú, ako brankár však mužstvo vo viacerých momentoch podržal. Hviezdny výkon sa však bez čistého konta dosiahnuť prakticky nedá, nech už dostanete gól akýkoľvek.
Peter PEKARÍK → 9/10
Krajný obranca nemeckého Wolfsburgu podal svoj klasický výkon. Po pravej strane ťahal 90% našich útokov, pomáhal ofenzíve a bol istý v defenzíve. Čo dodať. Pravý reprezentačný výkon!
Martin ŠKRTEĽ → 10/10
Škrteľ opäť raz ukázal, že v anglickom Liverpoole nehrá náhodou a že z neho vyrástol naozaj kvalitný obranca. Škrteľ za celý zápas pokazil azda iba jednu jedinú prihrávku, bez pomoci stopérov a zvyšných spoluhráčov sa však toho veľa nahrať nedá.
Kornel SALÁTA → 4/10
Od obrancu ruského Rostova sme ale napriek všetkému nemohli čakať hviezdny výkon. Kornel nie je typ hviezdy a spoľahlivého obrancu. Rozohrávka nie jeho najsilnejšou stránkou, našťastie túto úlohu zaňho zväčša zvládal Peter Pekarík. Saláta sa dopustil niekoľkých defenzívnych chýb, najviditeľnejšou bol úvodný gól Dánska, ktorý vstrelil nešťastne práve on.
Filip LUKŠÍK → 2/10
Senický krajný obranca nadviazal na svoj výkon z prvého polčasu proti Andorre, až na to, že dnes to bol pre neho o niečo ťažší súper. Lukšík sa nevedel presadiť, bál sa vyraziť do útoku na vlastnú päsť a slovenskú reprezentáciu skôr brzdil. Aj to bol dôsledok, prečo odohral iba polčas.
Marek HAMŠÍK → 7,5/10
Náš mladý kapitán dostal opäť za úlohu skôr hru krajného záložníka, tá mu však opäť príliš nesadla. Keď vyrazil do útoku, iba málo spoluhráčov sa snažilo uvoľniť a vypýtať si loptu. Hamšík tak bol nútený nahrávať dozadu, jeho nahrávky však mali myšlienku, hra mala rozum. Iba škoda, že niekedy to v našej reprezentácii vyzerá akoby hra neniesla názov futbal, ale: s Hamšíkom sa nehráme!
Kamil KOPÚNEK → 7/10
Na to, že extrnavský stredopoliar iba nedávno zažil párminútový debut vo svojom novom klube a podstatne dlhú dobu nehral veľký a náročný zápas, výkon proti Dánom nebol najhorší. Stred poľa vykrýval, lopty sa snažil odoberať, rozdávať i kvalitne prijímať. Očividne mu však chýbala zápasová prax, a to nie len čo sa kondície týka...
Marek ČECH → 6/10
Čech sa v reprezentácii objavil po veľmi dlhej dobe a nemožno mu pripísať veľa chýb. Pri druhom dánskom góle mal tiež sčasti nohy, inak ale v prvom polčase čo mohol, zúžitkoval na útok a v polčase druhom spevnil defenzívu a väčšinou situácie s prehľadom riešil. Nezaskvel, nezahviezdil, ani nesklamal.
Erik JENDRIŠEK → 6/10
Erikovi táto sezóna priveľmi nevychádza, na kluby šťastie nemá, hernú prax nespomínajúc. Napriek tomu prvý polčas patril medzi aktívnych, zato v druhom sa však už presadiť nedokázal vôbec, z ihriska sa akoby vyparil. Bez kondičky to ďaleko nedotiahneš, po šesťdesiatich minútach ho nahradil po dlhodobom zranení opäť hrajúci Vittek.
Juraj PIROSKA → 8,5/10
Útočník FK Senica Juraj Piroska si hľadal na ihrisku miesto prakticky celý zápas, buď bol v strede alebo na kraji, veľa vody však na prvý pohľad nenamútil. Jeho meno sa však po zápase ozývalo z úst každého fanúšika. Piroska v zápase ukázal srdce reprezentanta, bojovnosť, aj keď bolo na ňom badať určitú nervozitu. Ponúkol aj niekoľko pekných centrov a akcii, jediné, čo by sa mu dalo vyčítať, je defenzívna hra, do ktorej ak sa zapojil, úžitok nepriniesla. Inak ale jeden z mužov slovenskej reprezentácie.
Filip HOLOŠKO → 8/10
Aj Filip Hološko je po zranení a s kondíciou na tom nie je najlepšie. Do formy sa iba dostáva, aj napriek tomu sme od neho videli niekoľko pekných striel a najmä jediný gól slovenských futbalistov (do súperovej siete).
Ján ĎURICA → 5/10
Pre Ďuricu bol zápas s Dánskom „zápas-blbec”. Naskočil iba na druhý polčas, pokazil však takmer všetko, čo mu prišlo na kopačku. Pri priamom kope v závere zápasu a Vittekovej hlavičke Ďurica ako správny obranca loptu tečoval nad bránku, v úplnom závere po rohovom kope z dobrej pozície netrafil bránu a pri druhom góle Dánska odišiel náš zadák zrejme na pivo. Defenzívu však okrem tejto situácie spresnil, spevnil a zrýchlil, stopérska dvojica Škrteľ-Ďurica je aj po dnešnom zápase neohrozená.
Filip ŠEBO → 7/10
Filip rovnako ako proti Andorre ukázal, že v útoku je jeho miesto. Bojovnosťou, rýchlosťou vynikal. Žiaľ, so stredopoliarmi ani spoluhráčmi z útoku nedokázali vymyslieť žiadnu akciu, z ktorej by Šebo mohol vyťažiť gól alebo aspoň peknú šancu. Šebo si však spravil očko u futbalových fanúšikov.
Róbert VITTEK → 6,5/10
Vittek je po dlhom zranení a zázraky sa od neho očakávať nedajú. V zápase hral 30 minút hru skôr podhrotového útočníka, ktorý sa neraz snažil vysunúť do zaujímavej šance Filipa Šeba, toho ale vždy odstavila kvalitná dánska defenzíva. Vittek ale do zápasu priniesol oživenie, nie však dostatočné.
Marek KAŠČÁK → 2/10
Trnavský stredopoliar prišiel do hry počas tlaku dánskej reprezentácie, ktorá sa snažila o zvýšenie svojho náskoku. Kaščák však Dánov zastaviť nedokázal, loptu zobrať nevedel a akciu tým pádom tiež tvoriť nemohol. Domáci fanúšikovia ho ale vytlieskali, veď, je to ICH hráč. Reprezentačná úroveň však bola na míle ďaleko.
Tomáš KÓŇA → 2/10
Rovnakým prípadom bol aj senický Kóňa, ktorý na reprezentáciu, úprimne, naozaj nemá. Jeho hre chýbala tvrdosť a najmä presnosť, ktorú sme postrádali už v Andorre. Údajne to nabudúce bude lepšie. Väčšina fanúšikov však dúfa, že nabudúce nebude. No nechajme sa prekvapiť, čo pre nás pripraví Vladimír Weiss st. a ako sa vyvinie slovenská maródka v júni. Dovtedy času dosť, zatiaľ sme v tabuľke na prvom mieste (áno, naozaj sme na prvom mieste).
TRNAVA ako usporiadateľ medzištátneho, reprezentačného zápasu - 9/10
Doposiaľ som mal možnosť vidieť reprezentačné zápasy iba na Pasienkoch. Do Žiliny sa mi zatiaľ odtrepať nepodarilo, Trnava je však z Bratislavy predsa len viac na skok. Keď teda porovnám Trnavu s Pasienkami, Trnava prevalcovala všetko na kopytách. Či už si zoberieme štadión, z ktorého majú fanúšikovia predsa len k trávniku bližšie alebo usporiadateľov, ktorí fanúšikov vítali s úsmevom a poradili so všetkým, s čím poradiť bolo treba. Zarátať treba aj predavačov, ktorí s vami radi po zápase aj prehodili pár slov, boli ústretoví a vytvárali pocit domova, ktorý mi u mňa doma na Pasienkoch chýbal. Navyše netreba zabudnúť aj na alkoholické pivo, ktoré na Pasienkoch dostať nebolo, vraj cez klasický, tradičný zákaz reprezentácie. Všetko nám ale nepriamo ujasnil predavač: „Ale my tu máme stále aj cez ligu alkoholické pivo! Vlastne, iba keď sem príde Slovan, tak musíme predávať nealko...” Jediné mínus, ktoré by však dostali aj Pasienky, bola atmosféra. Tá bola viacmenej komorná, väčšina fanúšikov ostala skôr s Marcelom Merčiakom na STV. Hádam bude reprezentácia časom lákať na štadióny viac divákov... Výkon proti Dánsku bol solídnym začiatkom. Ale iba začiatkom.
