V čase, keď Slovensko otváralo šampanské z úžasného 16.miesta v rebríčku FIFA, Bosna a Hercegovina - náš posledný súper v tomto roku - bola na 59.mieste. Bosna nám však dala príučku, tak ako aj viacerí, i neočakávaní, súperi počas tohto roka.
PRVÝ ZÁPAS, PRVÁ PRÍUČKA
Prvú príučku sme dostali pred majstrovstvami sveta vo futbale. Majstrovstvo z postupu na šampionát v nás žilo, eufória neprestávala a potrebovali sme niekoho, kto by nás dostal na zem. Cieľ prvého prípravného zápasu však bol jasný - bolo potrebné sa raz a nadobro zohrať pred MS, prichystať sa na šampionát, po zimnom spánku sa poriadne rozohrať... Za súpera sme si teda dohodli v tom čase o dve priečky horší mančaft - tridsiate tretie Nórsko. Aj keď nám súper neukázal veľa z futbalového umenia, my sme mu neukázali futbalové umenie žiadne a možno jediný výkon hodný všimnutia odohral Marek Sapara. Hráč, ktorý na MS nastúpil sotva na päť minút. Nad Nórskom sme prehrali 0:1 a sezónu sme začali tak zle, ako sme ju skončili...
ŠTVRTÝ ZÁPAS, DRUHÁ PRÍUČKA
Po skončení prípravy nasledoval samotný šampionát, kde sme schytali zo štyroch zápasov tri príučky. Tú prvú hneď v prvom zápase. Proti Novému Zélandu. Tam sa prejavila naša klasická črta - že nedohráme zápas do úplného konca. V tomto nám náš súper Nový Zéland dal nádhernú príučku. Využil chybu slovenskej nič-nerobiacej defenzívy a hlavička Winstona Reida smerovala do siete Jána Muchu. Bol to gól na 1:1 a plynuli posledné sekundy zápasu... A možno i práve vďaka tomu Reid teraz hráva v anglickej Premier League.
PIATY ZÁPAS, TRETIA PRÍUČKA
Po zbytočnom iba bode s Novým Zélandom sme tú príučku od oveľa silnejšieho Paraguaju akoby čakali. Niet divu, Paraguaj je z exotickej Južnej Ameriky, čakalo ho oveľa príjemnejšie počasie ako v prvom zápase s Talianskom (1:1) a možno aj nekvalitnejší súper. A najmä, my sme už mali tú česť s podobným tímom minulý rok - 17.novembra nás v Žiline futbalovo vyprášilo Čile, našťastie iba s jemným výsledkom 1:2. Napriek tomu sme však vedeli, že základná zostava Paraguaju na šampionáte bude iná káva ako náhradníci Čile. Paraguaj nás rozniesol na kopytách a naozaj iba šťastie nás zachránilo od debaklu. 0:2 brali všetci, ktorí zápas videli. Veru, juhoamerických súperov si radšej držme ešte dlho od tela.
SIEDMY ZÁPAS, ŠTVRTÁ PRÍUČKA
My v eufórii z extrémne šťastného vývoja skupiny, kde nám k postupu do osemfinále stačil iba jeden heroický výkon v poslednom stretnutí s Talianskom, sme sa pripravovali na Holandsko. Pre nás súper z úplne inej galaxie. A napriek avizovanej dvojdňovej príprave na Aarijena Robbena sa azda jeho prvá akcia skončila gólom, keď po viacerých chybách defenzívy Robben zrejme nechytateľne skóroval. Druhý gól už však Muchovi na plecia spadá úplne, no našťastie nám Jakubko, brankár Holandska a arbiter stretnutia dovolili premiéru na MS dokončiť čo najkrajšie - gólom Róberta Vitteka, ktorý sa radil nakoniec medzi najlepších zakončovateľov celého šampionátu! Zápas s Holandskom si však budeme ešte dlho pamätať...
JEDENÁSTY ZÁPAS, PIATA PRÍUČKA
Po majstrovstvách prišiel naozaj priateľský zápas s Chorvátskom, prvý novokvalifikačný zápas s Macedónskom, kde sme si zobrali k srdcu príučku roka s poradovým číslom tri, vybojované a vytrpené víťazstvo s poriadnou dávkou šťastia v Moskve nad domácim Ruskom, nuž a aj zápas číslo 11 a na naše pomery už dosť dlho neschytaná príučka. Prišla na pôde až príliš podceňovaného Arménska, ktoré nás zaskočilo predom očakávanou aktivitou, rýchlosťou i silou na lopte. Navyše mäkká obrana a na Arménsko žiaľ už pomalý Karhan nás potopili a prehru 1:3 môžme radiť za jednu z najväčších a najhorších v tejto sezóne.
POSLEDNÝ ZÁPAS, ŠIESTA PRÍUČKA
No a ako posledné stretnutie v tomto kalendárnom roku bol zápas s Bosnou a Hercegovinou. Štátom, ktorý by ste v TOP 50 v rebríčku FIFA hľadali márne. Nuž aj Bosna má vynikajúcich hráčov, obzvlášť útočníka Edina Džeka netreba bližšie predstavovať. Bosna nám ukázala kus futbalového umenia, nacvičené signály, nacvičené útoky. Slováci naopak neodviedli bohvie aké výkony, predviedli sa možno po dlhom čase navrátilci Šebo, Grajciar alebo aj naopak veterán Miroslav Karhan. Ostatní zaostali za očakávaniami, najmä brankár Ján Mucha, na ktorom je, chcite či nie, badať chýbajúca zápasová prax. Bosna nám dala poriadnu príučku na záver, aj keď s výsledkom tak tesným, akým bola príučka číslo jeden.
Na každej príučke by sme vedeli nájsť veľa negatív vtedy a možno veľa pozitív do budúcnosti. Po zápase s Bosnou boli napríklad vychválení fanúšikovia Slovenska, avšak nikoho netrápi, že drvivú väčšinu zápasu bolo počuť iba fanúšikov hostí - aj keď útočili Slováci. Často krát ste možno mali ten pocit aj vy, ale fanúšikovia vraj naozaj neboli vypožičaní zo Slovenského národného divadla. Aj keď sem-tam potlesk za nejakým dejstvom to nasvedčoval..., no naozajstné povzbudzovanie počas celého zápasu reprezentácii chýba ako soľ a tým pádom aj hráčom chýba na ihrisku chuť hrať. Hrá sa pre divákov a diváci by mali v prvom rade naznačiť, že je pre koho hrať.
Do budúcich rokov bude potreba vyriešiť aj otázku národného štadióna. Zatiaľ, čo ten nový je v nedohľadne, tie teraz vyhovujúce sa bijú o privítanie slovenskej reprezentácie. Pasienky sú zaplatené SFZ do roku 2013, no musíte poriadne zaostriť, aby ste videli, čo sa deje na opačnej strane štadióna. Žilina je oveľa prijateľnejšia, no ako som už povedal - Pasienky sú už „zacvakané”. Vyzerá to teda tak, že kvalifikácia sa bude hrať v Žiline a priateľské stretnutia na Pasienkoch. Aspoň, kým nebude národný štadión...
Napriek tomu, že táto sezóna nebola bezchybná, Slovensko ožilo futbalom - aspoň v rámci možností. Nikdy predtým sa taký futbalový boom neočakával. Že sa dostaneme do Afriky, dokonca do osemfinále... Aj keď sezóna ako z rozprávky je prisilné prirovnanie, treba uznať, že nám tento rok dal veľa nezabudnuteľných situácii. Zapísali sme sa do histórie a hráči získali neoceniteľné skúsenosti a spomienky, ktoré určite budú chcieť oživiť. Najbližšie majú na to možnosť teraz počas majstrovstiev Európy o dva roky. No v priebehu tohto i budúceho roku sa tam musia najprv dostať cez kvalifikáciu. Tú nemáme zle rozohranú, nachádzame sa na štvrtom mieste, iba o skóre za Arménskom a Írskom. A dva body za vedúcim Ruskom. Napraviť to máme možnosť v dvojzápase s outsiderom Andorrou.
Posledný zápas nás poučil, že musíme zabrať. Nie sme majstri sveta a (zatiaľ) ani Európy. Nie sme geroji, musíme makať, máme ešte veľa, veľa čo zlepšovať. No napriek tomu sme na reprezentáciu hrdí. Právom. Aj keď netreba zabúdať, ale naopak, treba sa poučiť. Aj preto sa tešme na nový príbeh, príbeh cesty na majstrovstvá Európy vo futbale 2012. A samozrejme i na najbližší zápas prípravného, priateľského charakteru, ktorý odohráme 9.februára na pôde Luxemburska. Hádam nezabudneme počas zimného spánku na „Slovensko do toho!”. Chlapci to možno budú potrebovať oveľa viac, ako v túto sezónu...
