Hráč, čo odmietne reprezentovať iba preto, že nebude hrať vtedy, kedy on chce - nepatrí do reprezentácie. Aj keď bola situácia pri tíme taká, že tréner trénoval „viac ako bolo potrebné”. Glen Hanlon je však už minulosť, Richard Zedník podľa najnovších informácií, pravdepodobne, tiež. Rovnako je pravdepodobne minulosťou načas aj Ľubomír Višňovský, žiaľbohu s určitosťou navždy Pavol Demitra. Nech ich máme za všetko akokoľvek radi, je najvyšší čas reprezentáciu okresať o ďalšie mená. Najvyšší čas ukončiť jednu etapu slovenskej hokejovej reprezentácie, aj keď bola a bude azda navždy tá najkrajšia a nezabudnuteľná. Najvyšší čas poďakovať všetkým hráčom, ktorí v minulosti s hrdosťou a radosťou reprezentovali a nájsť ich náhradníkov, respektíve sa zbaviť tých, čo reprezentovať nechcú s ozajstným, slovenským, nefalšovateľným srdcom.
× - prvé takéto krížky si pýtajú prví reprezentanti už v týchto dňoch pri najbližších reprezentačných stetnutiach. Slovenská hokejová reprezentácia momentálne hrá o Nemecký pohár a novému, debutujúcemu trénerovi Vladimírovi Vůjtkovi sa ospravedlnili aj hráči, ktorí napriek svojim údajným problémom hrávali vo svojich kluboch. Na tlačovej konferencii 8.novembra vypadli z nominácie, ktorá uzrela svetlo sveta 31.októbra:
*Miroslav Šatan; ktorý ešte deň pred tlačovou konferenciou, 7.novembra, hral v plnom nasadení v drese Slovanu Bratislava a na konto si dokonca pripísal aj kanadský bod za asistenciu. Rovnako hral aj predchádzajúci zápas Slovana proti Zvolenu. Chápem však, že už nevládze reprezentovať - predsalen vek už nie je taký, ako v roku 2002... Ale potom sa treba s reprezentáciou nadobro rozlúčiť! Fanúšikovia to prijmú skôr, ako ju ‚na zatiaľ - na teraz odmietnuť’.
*René Vydarený; ktorý v drese Českých Budějovíc odohral 4.novembra proti Pardubiciam i 6.novembra proti HC Sparte Praha celé zápasy. Vydarený už šesť rokov hráva v českej najvyššej hokejovej súťaži, až na necelú jednosezónnu zmenu (sezónu 2009/2010 dohrával v drese HC Sparta Praha) v drese toho istého klubu. Tento obranca sa však nezvykne z reprezentácie nijak zvláštne ospavedlňovať - na konte má 63 reprezentačných zápasov.
*Ladislav Nagy a
*Branislav Mezei; pričom obaja odohrali v drese popradských Levov v prvej útočnej, resp. prvej obrannej formácii aj celý posledný zápas proti Spartaku Moskva, rovnako tak aj predposledný víťazný zápas proti Čechovu, v ktorom si Mezei dokonca pripísal kanadský bod za asistenciu. Aj keď Mezei odohral posledné dve sezóny v českej lige a možno nie je navyknutý na rýchlosť a tempo KHL, z ktorého je možno unavený, naopak musím pripomenúť, že predtým zažil už sedem (necelých) sezón v NHL a aj jednu v KHL. Ladislav Nagy zažil v sezóne 2004/2005 presun z Košíc do švédskej Mory a následne strávil štyri roky v NHL. Na ďalšie dve sezóny išiel do KHL a minulú sezónu hral vo švédskej Elitserien. Na tempo musí byť zvyknutý. Obaja hráči patria v posledných rokoch tradične k reprezentácii - Mezei má na konte 43 duelov, jeho spoluhráč Nagy 66 zápasov a na domácich MS patril k najlepším Slovákom. Kde je teraz problém nevedno.
*Tomáš Záborský; ktorý ešte štyri dni po nominácii a týždeň pred donominačnou tlačovou konferenciou, 3.novembra - v poslednom ligovom zápase svojho fínskeho tímu Ässät Pori - odohral fantastický zápas, v ktorom zaznamenal dva góly. Jeho tím hrá nasledujúci zápas 16.novembra, voľno si tak Tomáš asi chcel zariadiť inak, než pripísaním ďalších štartov v reprezentačnom drese, dosiaľ ich má na konte osem (a tri góly). Jeho posledné slová s dvojkrížom na hrudi boli: „Pod Hanlonom nikdy viac!” Pevne verím, že si zmenu reprezentačného trénera Tomáš stihol všimnúť... Mimochodom, jeho spoluhráč Kristián Kudroč pozvánku do reprezentačného tímu neodmietol.
*Štefan Ružička; ktorý už 5 rokov bez prerušenia hráva náročné zápasy buď v NHL alebo KHL. Aj v poslednom zápase proti popradským Levom, 6.novembra, odohral skoro dvadsať minút a pridal aj jednu asistenciu. Predtým, v zápasoch 4.novembra odohral skoro 19 minút a zapísal si jeden plusový bod, no a 2.novembra dokázal za čas 19:19 na ľade streliť aj dva góly.
*Branko Radivojevič; ktorý hráva pravidelne za Atlantu Mytišči, v ktorej si krúti svoju štvrtú sezónu v KHL, predtým odohral dve v NHL - takže na divoké tempo zápasov musí byť dobre zvyknutý aj s dávkou reprezentačnej záťaže - reprezentačných duelov má na konte bezmála osemdesiat! Teraz odohral zápasy 2.novembra s časom na ľade viac ako 19 minút, 4.novembra odohral skoro 14 minút a pridal aj jeden gól, 6.novembra pre zmenu viac ako 17 minút a pripísal si dva kanadské body za asistencie. Tak, Branko? Takto unavený a tobôž zranený hráč nehráva!
Nechcem na nikoho ukazovať prstom, na to tu ja nie som a nemám na to ani oprávnenie. V hokejovej sezóne malé zranenie nesmie narušiť chod klubu a treba ísť neraz aj cez bolesti. Zdravotné karty hráčov nemám, ale tréneri vedia, kto sa ospravedlnil skrz zranenie a kto je už po dvoch mesiacoch sezóny len skrátka unavený... To čo som vypísal sú iba prosté fakty, z ktorých si teraz každý sám môžete vytvoriť svoj vlastný záver. Na koľko bude záver správny neviete ani vy, ani ja.
Žiaľ, mnohí z našich zlatých i nezlatých chlapcov sú už za hranicou svojej výkonnosti a hoc by možno veľmi chceli, už nevládzu plnohodnotne bojovať za národné farby. A preto je čas na radikálnu obmenu kádra. Našli sme na to skúseného a vynikajúceho trénera. Máme na to, hoc vôbec nie veľa, ale niekoľko zopár veľmi perspektívnych mladíkov, ktorí sú ochotní bojovať za slovenské farby. Je čas im dať zaslúžený priestor a síce to možno nestihneme do majstrovstiev sveta, ani v priebehu niekoľko rokov, prinesie to v konečnom dôsledku úžitok pre slovenský hokej.
Noví mladí hráči čakali a pravdepodobne sa dočkali času, kedy by mali ukázať, čo sa v nich naozaj skrýva. Slovenský hokej nie je v kríze, iba v generačnej výmene a počas nej treba hneď na samom začiatku vybrať tých najlepších. Bod číslo jeden, čo musí každý správny reprezentant splniť znie: obetovať sa na ľade na tisíc percent pre slovenský dvojkríž. Ak týmto bodom neprejde, tak: „Ďakujeme, dovidenia!”
