Blížia sa majstrovstvá sveta v hokeji na Slovensku. Áno, doslova. Na SLOVENSKU. Nie 'doma u SZĽH a jeho mediálnych partnerov'. Ak by to bolo takto, potom by si SZĽH a jeho mediálni partneri a sponzori mohli robiť čo chcú. Vybrať si maskota, akého chcú. Vybrať si hymnu, akú chcú. Vybrať si všetko.
Majstrovstvá sveta sú ale na Slovensku. A správanie mediálnych partnerov a SZĽH je rovnaké. Hlas ľudu, hlas národa, ktorý päť rokov netrpezlivo čaká na ten domáci šampionát, je braný ako hlas odsúdeného väzňa na smrť. S malým prihliadnutím na posledné želanie.
To ale prišlo už pred istým časom, keď sa riešil spomínaný maskot. Tvorba pripomínajúca najlepšieho žiaka prvého stupňa základnej školy, možno syna niekoho z výboru MS. Nevôľa fanúšikov, prosba a nátlak o okamžité prerobenie vlka, ktorý sa viac podobal na Jána Slotu ako na maskota hokejového šampionátu. Prišiel nový, modernejší, ale stále bezduchý a nič nevyvolávajúci. Goooly. Meno, ktoré zrejme tiež pochádzalo od tvorcu prvého umeleckého diela, sa zachovalo.
Už tu zaváňalo väčšine fanúšikov, že niečo nie je v poriadku. Myslíte si, že v inej krajine bol výber maskota taký zdĺhavý a krajinu-zahanbujúci? Nie. Ostatní túto vec zvládli ľavou-zadnou. Zapojili sa tí najlepší tvorcovia z krajiny a hlasovali fanúšikovia, z viacerých návrhov hľadali ten najlepší. A našli. My na Slovensku sme sa museli uspokojiť s tým, že nám niekto naservíroval jedlo bez toho, aby ponúkol jedálny lístok. Sťažovať na jedlo sa však môžete iba raz. Hlavné jedlo sme tak mali za sebou a prišiel dezert, akoby s heslom: Zjedzte alebo nechajte tak.
Zákazníci sú v tomto prípade hokejoví fanúšikovia; reštaurácia je SZĽH; hlavné jedlo je maskot a dezert je hokejová hymna. Ak sa mám vrátiť k myšlienke, že hokejoví fanúšikovia sú väzni odsúdení na trest smrti, v tom prípade ste práve zomreli. Maskot sa zmenil - ako sa zmeniť mal, to ste nevraveli. Posledné želanie splnené, pozdravujte Pánbožka, teraz si už vládneme my.
Aj napriek tomu, že sme situáciu predvídali ako zlú, konečná verzia všetkým vyrazila dych, aj keď už posmrtný. Dezert, ktorý nám reštaurácia priniesla, totiž nebol bez chuti, ale skazený. Hymna totiž nie je zlá, ale príšerná. Hymna to totiž ani nie je. Je to pieseň od Kristíny. Úplne obyčajná pieseň, s ktoru by možno, ak by nám to nenaservírovali ako hymnu, ktorá reprezentuje šampionát U NÁS VŠETKÝCH, mala veľký úspech.
Jediní, kto súhlasí s hymnou v súčasnom prevedení, je Fun Rádio, ľudia okolo neho a hŕstka ľudí, ktorým je situácia okolo hokejového šampionátu na Slovensku asi tak ukradnutá, ako že jarná rovnodennosť bola teraz poslednýkrát 21.marca. Ak totižto vyjdete s hovnom na trh, čuchať ho nebudete, iba obhajovať a ponúkať ďalej. Sťažovanie záujemcov ignorujete a posielate ich k ďalšiemu stánku. Tovar zo stánku Fun Rádio už totiž ako dezert kúpila reštaurácia SZĽH. A rovnako ako zákazníci na trhu, tak i zákazníci v reštaurácii či väzni po treste smrti - nik do toho nemôže kecať, aj keď do toho má medzi prvými čo povedať.
Ako zákazníci sa tvárila včera večer, teda pred pár hodinami, štvorica tzv. glosátorov v Adela show. Netreba však zabúdať, že táto markízacka talkshow je iba predĺžená ruka rádia, teda v podstate Fun Rádio s obrazom. Niet divu, dvaja z glosátorov sú hlavné hviezdy Fun Rádia a práve tí Kristínu hokejovým fanúšikom predstavili. Logicky, časť hnevu fanúšikov smeruje aj na nich, oni sú zamestnanci trhu, čo hovno predával a zamestnanci reštaurácie, ktorá hovno na stôl položila. Nepôjdu proti zamestnávateľovi, nebudú sami seba odsudzovať na smrť, ale budú zamestnávateľa (ktorého sú oni tváre) ochraňovať, ako len môžu.
K Sajfovi a Adele sa večer na obhajobu Kristíny postavila aj Evita Urbaníková, štvorku uzatvára Kuly, ktorý na svoje glosátorské schopnosti používal počas celého večera iba formulku: „Tak určitééé”. K situácii sa vyjadriť buď nevedel, alebo nechcel. Keďže je to však spevák veľkého formátu, skôr by sedela tá druhá možnosť. Kričiaca Evita, ktorá sa snažila fanúšikov presvedčiť, že Kristínina hymna je tá pravá, pôsobila detinsky a zúfalo diktátorsky. Sajfa a Adela buď prikyvovali kriku Evity alebo opíjali diváka rožkom rečami, ako má správna hymna vyzerať.
Dovoľte, aby som vám hymnu bližšie predstavil. Ak sa voláte Kristína Peláková, Martin Kavulič, Matej Cifra alebo Adela Banášová či Evita Urbaníková, určite túto definíciu nepoznáte. Hymna je pieseň oslavného charakteru, ktorej témou sú nadľudské a vznešené hodnoty. Ak by prvá dvojica menovaných túto definíciu poznala, nevznikla by tá ušitrhajúca katastrofa s názvom „Life is a game”. Ak by túto definíciu poznali zvyšné osoby, nepredstavovali by hymnu ako nejakú pieseň, ktorá sa dá vyhukovať s niekoľko promile v krvi na hokejovom štadióne. O tom nie je hymna. A už vôbec nie hymna celých majstrovstiev sveta!
Tretina utorňajšieho programu Adela show bola venovaná práve hymne. Nebola to však diskusia, kde by sa hovorilo, či by mala byť alebo nemala byť Kristína hlasom hokejovej hymny. Bola to debata, kde sa snažili tzv. glosátori natĺcť fanúšikom do hlavy to, že „Kristínina je tá pravá hymna!!!”. Glosátori sa pritom tému snažili nazvať „Rozprávame sa o hokejovej hymne”, no v celej niekoľkominútovej prekrikovačke sa nespomenul jeden jediný protinázor, nič iné ako Kristína.
Žiaľ, kvázi vplyvní ľudia, najsledovanejšia televízia a rádio, hrajúce to, čo nechcete, stále dokolečka - to je iba časť z vecí, ktoré sa snažia ovplyvniť to, aby ste počúvali a robili veci, čo nechcete a sú vám proti srsti. Ak sa raz pridáte do petície a poviete, že ste proti tomu, aby hymna od Kristíny bola oficiálnou hymnou, potom nestrácajte nádej a chuť bojovať. Ak by totižto neboli na dohľad ľudia, ktorí to s hymnou myslia vážne a seriózne, ako Milan Špaňo, Johny Kortis a ich tím, potom by to bolo hnanie od niečoho strašného za vôbec ničím. Keďže však spomínaní ľudia pilne pracujú na tom, aby hymna nebola takou hanbou, akou by Kristínina skôr či neskôr bola a narozdiel od ostatných počúvajú slovenských hokejových fanúšikov, potom je to hnanie od niečo strašného za niečím dokonalejším a lepším. A to zmysel má!
Bez toho, aby som sa po Adela show poriadne vykecal, by som ale nezaspal. Takže ďakujem za nočný priestor, za vytrpenie a teraz dobrú noc...
