Jednej. Jedinej akcii. Počas celých deväťdesiatich minút. Ani tá sa nezakončila strelou na bránou. Niekoľko nezmyselných centrov do šestnástky a absolútne, totálne nezvládnuté rohové kopy - to bola celá ofenzíva mojich, našich Belasých.
Derby má byť vyrovnané. Ale v slovenskej lige má Slovan taký káder, pre ktorého by zápas medzi prvým a druhým mal byť ako zápas prvého s posledným. Mančaft má takú kvalitu, ktorá by rozdielom triedy mala poraziť každého z Corgoň ligy, nie iba tím, ktorý je šťastne na druhom mieste po pár zápasoch - s na začiatku nulovou Banskou Bystricou, remízou s Ružomberkom i nulovým Trenčínom či Košicami a výhrou nad ešte viac nulovými Košicami a Dunajskou Stredou...
Už skoro na začiatku zápasu nás schladilo zranenie Čikoša a po polčase z hry, vraj tiež pre zranenie, srdce Slovana Igor Zofčák. Okrem zábleskov striedajúceho Iva Táborského a Lukáša Pausheka a občasnej aktivite hráčov čiernej pleti, bol tento zápas totálne nulový na individuálne výkony - nie to ešte na kolektívne!
Hráči Nitry, si vedeli presne nahrať a loptu dobre podržať. My sme vedeli loptu získať a len v obrane si ju nahrávať tak pol hodiny... Hroššo sa akoby bál dlhého výkopu do ihriska, loptu hádzal iba na obrancov, hru ale nezdržoval a vychytal čistý štít. Dobrotka s Kladrubským a defenzívnym stredopoliarom Guédém nevedeli hru rozohrať dopredu, ku šestnástke. Bagayoko s Pauschekom skúšali akcie po kraji, ale často nevedeli spracovať ani loptu od stredového obrancu. Zé Vitor, údajne najdrahšia kúpa v histórii, sa prezentoval nahrávkami s dobrou myšlienkou, ale prevedené boli už o niečo horšie. Štepanovský sa ukázal, že možno bude dobrým žolíkom, ale ako hráč základu nulový. V útoku totálne slabý Hartig a ešte slabší Halenár...
Á, zabudol som na striedajúceho Milinkoviča, ale, ospravedlňujem sa, fakt som ho za tú presne polhodinu aj s nadstaveným časom na ploche vôbec nezaregistroval.
Nitra, a to sa mi sa hovorí veľmi ťažko, bola lepším tímom. V reprezentácii do 21 rokov pred pár dňami rozhodol kvalifikačný zápas proti Kazachstanu Arnold Šimonek. Ten sa presadil aj v prípravných zápasoch reprezentácie. V rozhovore pre Profutbal.sk sa napísalo, že v lige mu to zatiaľ nepadá. A môžeme byť sakra-radi, že sa mu to nespustilo práve v siedmom kole...
Dnes v akcii sme mali možnosť vidieť všetky nové tváre Slovana - brankára Hrošša, stredopoliara Ze Vitora, centra Táborského a hrotového útočníka Hartiga. Na tribúne sa ale trefne povedalo: „Radšej sme mali kúpiť toho Hodúra!”
Aj to je znak toho, kto bol dnes lepší. V závere sa nadstavovali tri minúty, ktoré sme začali nahrávkou dozadu a držaním lopty v obrane. „Dobrotka dopredu!” - vyzývalo posledných pár optimistov na tribúne. „Aj Hroššo by mohol!” - pridal ďalší, na čo mu ďalší optimista, pri spomienke na posledný vzájomný zápas z minulej sezóny vtipne odpovedal: „Ale Dobrotka hrá lepšie rukami..”
Dobrotka ale druhý gól rukou nedal. Ani riťou - k čomu vyzývali aj fanúšikovia Slovana. Nikto nedal gól. Ba ani poriadne nevystrelil. Tobôž nie na bránu! Dnes sa na čistý štít nenadrel ani jeden brankár. Nudný a uspávajúci výkon bol utrpením pre každého z 3283 platiacich divákov, ktorých zo sedadiel zdvihla iba 38.minúta, keď sa minútu postojačky symbolicky tlieskalo tragicky zosnulému Pavlovi Demitrovi. Na takýto zápas sa chodí za trest. A ak by sme mali urobiť cenu lístkov na zápasy Slovana na základe kvality štadióna i hráčskych výkonov, tak podľa tohto zápasu by sme mali mať vstup zadarmo. Aj na Athletic Bilbao!
Trénera Weissa - napriek tomu, že si ho ako trénera nesmierne vážim - tiež pochváliť za nič nemôžeme. Napriek veľkohubému vyhláseniu po zápase, ktorý priniesla aj stránka denníka Šport: „Z našej strany to bol hrozný výkon, veľmi slabý. Hráči, ktorí sa v Slovane len ‘vezú’, pôjdu odtiaľ preč. Takto sa ďalej nedá pokračovať. Hrať bez pohybu, kontaktu, nekoncentrovane...” - sa sám počas zápasu tiež nepochlapil. Väčšinu zápasu presedel na lavičke a sledoval zápas. Ak tím hrá tak príšerne, ako dnes Belasí hrali, tak tréner musí stáť na hranici priestoru, ktorí majú tréneri vyhradení a musí poriadne usmerňovať hráčov. Aj keby si mal pred dôležitým pohárovým zápasom vykričať hlasivky!
Nechcem súdiť. Ale dovolím si z môjho pohľadu tvrdiť, že Weiss nevie trénovať favorizované mužstvo. Proti AS Rím hrali Slovanisti výborne, čo sa týka reprezentácie, tak proti Rusom a Írom sme odohrali taktiež tri vynikajúce zápasy. To isté proti Poliakom a Čechom minulú kvalifikáciu... Keď sme ale boli favoriti, tak v lige sme napríklad z posledných troch zápasov remizovali so Zlatými Moravcami, prehrali v Ružomberku a remizovali s Nitrou. A v reprezentácii netreba spomínať dve prehry so Slovincami v minulej kvalifikácii, dve prehry s Arménmi v tejto - na čele s totálnym výbuchom 0:4 spred pár dní v Žiline - a doslova vydreté a chudobné výhry v minulej kvalifikácii v San Maríne i v terajšej doma nad Macedóncami alebo oba zápasy proti Andorre.
Známy slogan: „Bavme sa futbalom!” sa dnes ukázal v plnej paráde, avšak v trochu inej podobe. Bavili sme sa všetci. Ale nie na futbale, ale futbalovej nemohúcnosti...
Ak som si niečo z tohto zápasu zobral, tak to ponúkol dvanásty hráč Slovana - fanúšikovia. Tí, čo boli a počuli, pochopia: „Móója mama niečo má, niečo má, niečo má; schóvala to do sena, dó séénáá. Á to boli orechy, orechy, orechy; mála ich tam dva mechy, dvá mééchýý!” :-)