Pamätám si to, akoby to bolo včera. Aj pritom to bolo predvčerom! O šiestej ráno budíček, aby som si vyzdvihol lístky a potom dlhé, dlhé čakanie až do pol siedmej večer, kedy mal začať koncert. Megakoncert! Megakoncert oslavujúci pätnásť rokov kapely Stanley & kapucíni.
Utorková škola bola zanormálu rýchla. Len dnes to bol význačný deň, deň koncertu. Deň, kedy aj utorková škola išla pomaly. Čakanie bolo dlhé, no nakoniec sme sa dočkali. Niektorí mokrí, niektorí suchí, podľa toho, ako ich stihla búrka a kde boli, ale prišli snáď všetci, čo chceli. Pätnásť rokov existencie zoskupenia Stanley a kapucíni predsa nie je každý deň, každý týždeň, každý rok... Je to len raz za život!
PREDKAPELY A LÁ „HLAVNÉ SÚ VOKÁLY"
Mierne poznačený búrkou som sa dopracoval do DK Ružinov - už o pól šiestej, hodinu pred oficiálnym začiatkom koncertu (radšej skôr, ako neskôr). Polhodinu som sledoval padajúce kvapky pred Domom kultúry a v rukách netrpezlivo škrabal nechtami lístok. O šiestej prišiel spolužiak, ešte pred ním ujo, ktorého, okrem mňa, nikto nečakal (potvrdiť tri hodiny pred koncertom, že sa ho zúčastní - to mojej pozornosti neujde!).
Aj keď na Facebooku bolo potvrdených zúčastnených necelých sedemdesiat, Veľká sála DK Ružinov bola viac, ako zaplnená. Ľudia sa do stoličiek nezmestili a museli si posadať aj na schody alebo ostali stáť vo dverách.
Koncert začal krátko po trišvrte na sedem. Pobehujúci zvukári a organizátori, vŕzgajúca podlaha, pískajúce mikrofóny. To nebola bohvieaká predzvesť podareného megakoncertu.
Predskokani, brat Jakub Rafael a brat Damián so svojou skupinou boli pekným úvodom do ešte krajšieho koncertu. Najprv nás brat Jakub Rafael príjemne a duchovne uvítal svojimi troma pesničkami, Damián a spol. nám zase rozhýbali nohy a ruky, ktorými sme si dupali alebo tlieskali do rytmu.
Prvý zvukársky problém prišiel už pri bratovi Jakubovi Rafaelovi, ktorý jednu z pesničiek spieval aj s vokalistkou. Keďže však tá mala viac „vypeckovaný" mikrofón, ako Jakub Rafael, vokály boli akoby „spev číslo jeden" a spev Jakuba Rafaela až potom... Koncert kapely Damián a spol. bol bez väčších zvukárskych problémov, aspoň v hladisku. Na pódiu však bolo sťažovanie na odposluchy...
OSLAVA PĀTNÁSŤROČNICE
Ako bolo aj počas koncertu jasne spomínané, existencia zoskupenia Stanley & kapucíni sa dátuje na 20.apríl 1995. Odvtedy prišlo na svet deväť krásnych albumov. Megakoncert osláv odštartovala najprv prezentácia členov kapely. Mohli sme vidieť, ako vyzerali za mlada spevák Stanley a kapucíni: Ondrej, Feliče, Noro i Majo Turňa. V prezentácii však chýbal výpomocný gitarista Víťo z Moravy, ktorý koncert tiež významne oživil.
Prezentovaný ale bol aj saxofónista Marek Pastirík. Avšak Mareka by ste na pódiu pri oslavách pätnásťročnice hľadali márne. Napriek tomu, že Marek a jeho saxofón ku zoskupeniu takmer neodmysliteľne patrí, žiaľ, plánovaný megakoncert sa musel zaobísť bez neho. Marekovi totiž do tohto vstúpili isté pracovné záležitosti, ktoré sa na povrch dostali len pár hodín pred koncertom.
Kapela tak kvôli tomuto a okrem iných problémov (ktoré mi však neprináleží prezrádzať...) narýchlo musela prerábať prakticky celý program a zašívať diery, ktoré vznikli, a to len pár minút pred koncertom! Na koncerte to však, žiaľ, bolo jasne poznať: výkyvy v programoch, či neistota a tréma v uvádzaní, zvyčajne pokojného a usmiateho Stanleyho boli toho jasným dôkazom. Ten najhorší problém koncertu však bol...
HLAVNÁ „HVIEZDA" VEČERA ZVUKÁR!
Koncert by bol býval zo strany kapucínov aj Stanleyho podarený, avšak čo sa nevyriešilo dostatočne, bol zvukár. Veru, márne spievať do vypnutého mikrofónu... A pri pohotovosti zvukára bolo aj darmo skákať na pódiu a dačo signalizovať...
Zvuková stránka koncertu kolísala a len máloktorá pesnička bola bezchybná. Či už vypnuté mikrofóny vokálov alebo dokonca hlavného speváka... Zvukár často, ak nie stále, pôsobil horším dojmom ako amatér a výrazne pokazil približne poltisícke záujemcom zážitok z megakoncertu. Stanley aj kapucíni na pätnásťročnicu stratili hlas...
„Výkon" pána zvukára tak na kľude kapele rozhodne nepridal. Je normálne, aby keď niekto povie, že sa nepočuje v odposluchoch, aby ho o chvíľu nepočul už nik ani v hladisku? Je normálne, že pri pesničke (Prosba), kde sú potrebné len bicie, ústna harmonika a mikrofón, najprv nebol zapnutý mikrofón a po pár sekundách bola vypnutá aj harmonika? Našťastie, bicie to zachránili a v konečnom dôsledku, po geniálnom sóle brata Nora na bicích zažila Veľká sála DK Ružinov po piesni Prosba jeden z najväčších potleskov večera. Ak nie najväčší...
Koncert výrazne oživili okrem Prosby aj pesničky Pieseň večnej lásky, Púčik, Láska málo milovaná, Terchová, Vďaka a mnohé iné, na čele s Rock'n'rollom.
SPIEVALO AJ PUBLIKUM
Ešte predkapela Damián a spol. vyzvala divákov, aby spievala tiež a s radosťou ich približne štvrtina sály asi minútu doprevádzala spevom, ako zbor. Publikum si určite pre seba spievalo aj väčšinu koncertu Stanleyho a kapucínov (keď už účinkujúcich nebolo vždy počuť), no kapela sa rozhodla si s jedným fanúšikom zaspievať aj naostro!
„No ľudia, chcel by si s nami niekto zaspievať?" - spýtal sa Stanley a nechal si zasvietiť do publika. Na rohu publika sa hlásil jeden odvážlivec. Ten nie, že sa nehanbil zaspievať si pesničku s kapelou, ale dokonca si vypožičal aj harmoniku, s ktorou doprevádzal svoju obľúbenú pesničku Večernica.
Keďže ale fanúšik bol omnoho vyšší aj ťažší, ako brat Ondrej, na ktorého bola harmonika „stavaná", divák, oficiálnym menom Julo Zaťko, mal harmoniku skôr ako motýlika a hrať na nej bolo pre neho určite veľmi náročné. Julo Zaťko prišiel na pódium zaspievať aj poslednú pesničku večera, Kohútika jarabého. Kto nezažil, môže ľutovať...
AJ ČOSI NOVÉ...
Ak ste niekedy boli na koncertoch Stanleyho a kapucínov a mysleli ste si, že tento koncert bude ako každý iný, mali ste od pravdy veľmi ďaleko. Okrem iného, kapela do programu zaradila aj niečo špeciálne, a to tak neoficiálne nazvané MIX. „Tak ľudia, teraz si dáme niečo... No..., neviem čo to je, ale mala to aj Abba, aj Beatles," povedal Feliče, Išlo o mix kúskov rôznych pesničiek kapely. Veru, naozaj sa to veľmi náročne vysvetľuje. To jednoducho treba počuť.
OPĀŤ CHÝBAL MICHAL HIRKO
Na koncerte opäť chýbal kapucín a dlhoročný člen kapely Michal Hirko. Ten, podobne ako Feliče, vydal album mimo tohto zoskupenia. Album má názov Bodka a brat Michal ho vydal spoločne so svojim bratom Lukášom.
Stanley nám počas tohto koncertu viac objasnil, o čo v prípade brata Michala ide. „Jeden človek nám tu však stále chýba, a to brat Michal. Ten nám povedal, že si dáva LEN hudobnícku pauzu a my všetci v kapele veľmi dúfame, že pri dvadsiatom výročí tu Michal bude stáť spolu s nami!" Tým teda Stanley dal jasne najavo, že brat Michal má dvere ku kapele stále dokorán otvorené a že existencia kapely sa ani zďaleka nekončí. Dúfajme však, že na dvadsiatom výročí to bude vydávať o dosť lepší zvuk...
NAJLEPŠÍ VTIP VEČERA
A perlička na záver, približne v polovici koncertu nebolo jasné, čo sa ide spievať. Zatiaľ, čo brat Ondrej so Stanleym diskutovali pri programe, brat Félix bol vyzvaný, aby povedal vtip. „My kňazi, keď spovedáme, nevieme, či ten, čo k nám na spoveď príde, je ženatý, alebo koľko má rokov, či koľko má detí... Raz tak prišiel jeden pán a povedal: 'Pán farár, ja som sa oženil.', tak mu bolo odpovedané 'Ale, veď to nie je hriech!', no a pán na to: 'Nie, ale ja to aj tak ľutujem'."
Ľudia sa zabávali, tlieskali, spievali. Kapela môže mať dobrý pocit, koncert zvládla na výbornú. Zvukár to však nezvládol a všetci, čo to zažili a boli na tom koncerte pevne dúfajú, že sa s pánom zvukárom, ktorého meno schválne nebolo publikované, už nikdy pri žiadnom koncerte nestretneme.
Na záver by som chcel dať do pozornosti internetovú stránku Kapucini-Stanley.sk, kde nájdete termíny chystaných koncerov, ak by ste si umenie tejto kapely chceli užiť s lepším zvukom alebo naopak, ak ešte túto skvelú kapelu nepoznáte - čo je veľká chyba...
