Z opačného konca vošiel do mojej mysle ten stratený svet. Dospievajúc hľadel som na obrazy reálne z prehlbokej doby. Tvare škaredé rozprávali rečou známou ale slovami nepočutými. Príbeh zemito bezhraničný o ľudskej potrebe žít a plodiť spísaný a natočený rovnostarmi v spotrebe ale velikánmi ducha. Obrazy surovosti tej dávnej doby prekladané dobrotou jej zajatcov. V spomienke nadlho zostalo priezračne dievča s veľkými očami a tušená povinnosť voči vlastnej krvi. Mladosť pochabosť mávla rukou nechápajúcou z nedospelosti nad príbehom zásadným.
Na počiatku stvorenia toho sveta bol komunista, ktorý odmietol byt boľševikom a preto vyhodeno vystúpil zo strany. Najlepší svojej doby, ktorá napokon bola najsurovejšia zo všetkých dôb. Nestal sa modlou v časoch červených, lebo bol malo červený. Pre biely dnešok je červený až moc. Hrdina, ktorého hnedí vrahovia zabili pri Gottedammerungu za Heydricha. (Vladislav Vančura)
Druhy bol kaviarenský komunista. Na sebe spoznal, aký naozaj dokáže byt boľševik, keď mu uveríš. Preložil slova stvoriteľa naoko zbytočne do jazyka svojho rodného. Čital som ten príbeh s pochybnosťou Čechoslováka. Ale dostalo sa mi očarujúce objatie materčinou. Našiel slova, len o autenticitu jazyka horšie od originálu. (Laco Novomeský)
Tretí bol básnik kreator videných svetov. Prehrával vojnu s alkoholom ale v ozajstných chvíľach vyhrával famózne bitky s obrazom na malých poličkách filmu. (František Vláčil)
A dievča, to krásne dievča s veľkými očami? To tak ozajstne slabučké stvorenie s mocnou silou prežiť, to jedine žije. Presúvalo sa na hupačke kunštu raz hore a potom dole. Nakoniec odišlo úplné opačne ako Markéta. Zo sveta hodnôt božích, ľudských a večných, do sveta plytkej moci, kde lotri si podávajú slabých na večeru. (Magdaléna Vašaryová)
Svet sa zmenil. Vyrovnali sme ho až do plytkosti, aby sa ľahšie žilo. Zasypali sme údolia plne hlbokých zážitkov. Zrazili kopce, z ktorých sa dalo tušiť na veky popredu a s pokorou hľadieť dozadu. Sebecký a chladný kalkul nafúkal prašivosť do našich povinnosti, priateľstiev a sľubov. Zrádzame otcov neochotní pomoci svojej vlastnej krvi. Z objatí matiek našich deti nás vyháňa rozkoš namiesto smrti.
V perexe použitý uryvok z knihy.
Obrazky: ilustrácia M. Želibskej na knihe a okienko z filmu: Markéta Lazarová
