Môžeme rátať. Svet vznikol 17. januára roku 5004 p.n.l. (BC) To tvrdí diskutér KajoVe. Hoci tento dátum nepasuje s Genezis, lebo vtedy bol utorok (Židia uznávajú dátum 7.8.3761 BC, ale je to kóšer keď bol pondelok?), je to rovnako dobrý dátum, aké povymýšľali aj náboženskí šefinkovia. Keď prirátame 5 dni do stvorenia Adama dostaneme 22.1. 5004 B.C. Ďalej je to jednoduché rátanie: Keď mal Adam 130 rokov narodil sa mu syn Set. To je v roku 4874 BC. Keď mal Set 105 rokov narodil sa Enos. A keď mal Enos 90 narodil sa Kain. Ábela utratil v dospelosti a to (všimnite si, prvá nepresnosť) keď mal cca 30 rokov. Takže suma somárom: 4874 - 105 - 90 - 30 = 4649 BC. Na den presne sa to nedá, ale iste to nebola sobota, lebo židia v sobotu nesmú nič. Plus vieme že bolo po žatve. Júl 4649 BC. Máme celkom presný dátum podľa KajoVe chronológie a meno. Takí čo žijú podľa pastierskych listov, si dosadia za Počiatkov počiatok rok podľa arcibiskupa Ushera t.j. 4004 BC. Vyjde im o 1000 rokov menej a môžu preskočiť až na posledný odstavec. Pre ostatných pokračujem.
Najstaršie použitie armády je pripisovane egyptskému vládcovi s menom „Kráľ Škorpión", ktorý zomrel v roku 3236 BC a obsadením delty Nílu zjednotil krajinu. O niekoľko rokov Egypťania vo vojenských ťaženiach vtrhli do Nubie, Libyie a na Sinaj. Takže podľa záznamov už minimálne 5244 rokov si zapisujeme úspechy vo vojnách. Neúspechy nemal kto. Ale zabíjame sa dlhšie než pišeme kroniky. Musíme sa ponoriť hlbšie, ale už bez matriky a rozlíšiť vojnu od potýčky. Sú dva druhy nálezov na vojnové stretnutie: pozostatky opevnení a pozostatky obeti. Vybudovanie opevnenia je jednoznačným dôkazom hrozby vojnou. Začneme s osídlením Catal Huyuk v dnešnom Turecku, ktorého usporiadanie ma aj obrannú funkciu. Jeho rozkvet sa zaraduje medzi roky 6500 až 5500 BC. Staršie sú nálezy z Pakistanu, kde nomádi vybudovali podobné obchodné strediska v čase 8000 až 7000 BC. Najstaršie opevnenie, aké vôbec poznáme, je zo starovekého Jericha. Datácia niekde k roku 9000 BC. Vykopali tu pozostatky obrannej veže, ale niektorí tvrdia, že je to vyschnutá studňa. Žiadne staršie stavby, na ktorých by sme mohli rozoznať vojnové aktivity, zatiaľ nie sú. Ale za to sú staršie nálezy obeti bojového stretnutia. V hornom Egypte na pohrebisku s poetickým označením „117" našli pochovaných 59 ľudí s jasnými zraneniami spôsobenými kamennými zbraňami. Podľa datovanie boli títo ľudia pochovaní naraz okolo roku 12000 BC. Medzi obetami okrem dospelých bolo aj 13 deti. Pravdepodobne zomreli pri prepadnutí a obrane vlastného táboriska. To nebola vojna. Ti ľudia boli lovci a zberači a útočníci tiež. Starším nálezom je pohreb mladého muža asi z roku 20000 BC z vádi Kubbaniya, u ktorého sa preukázali zranenia a našiel sa v jeho kostiach hrot oštepu, ktorý ho zabil. Podľa okolnosti nálezu sa stal obetou boja o výhodné miesto pre chytanie rýb. To tiež nebola vojna. Aj keď pozostatky staršie ako 12 000 rokov sú vzácne, ani v jednom sa nenašlo pohromade pochovaných viac mužských jedincov. Teda časť armády víťazov, ktorým dnes stoja pamätníky v každom slušnom meste a „padlé" devy im pripisovali otcovstvo (Hrob neznámeho vojaka.) Ale množina mužov vycvičených a vyzbrojených na násilie zo zbraňou, dnes nazvaná armáda, musela vzniknúť na Blízkom východe v čase medzi prepadom v Egypte a postavením obrannej veže v Jerichu. Vynašla sa nejaká nová zbraň, ktorá to umožnila? Niektorí uvažujú o rozšireni luku. Ale luk je malo účinný pri boji peších jednotiek. Začali sa používať v boji zvieratá? Kdeže! Ešte uplynie veľa rokov, než Sumeri zapriahnu oslov do štvorkolesových vojnových vozov a potom ďalších 1500 rokov než protoindoeuropania vtrhnú na koňoch do krajín úrodného polmesiaca. Použitie kovu? Neskôr, až okolo roku 6000 BC sú prvé dôkazy o výrobe medi. Tým motorom vzniku armády a vojen muselo byt niečo podstatne a všeobecne. Ak nastala taká okolnosť, vznikla armáda a začala vojna a je jedno či v Egypte, Číne, v Andách alebo Smoleniciach.
Naštartoval to „chlieb náš každodenný". Na počudovanie nie jeho nedostatok, ale jeho prebytok. Každý kto sa vyberie, čo len na niekoľko dni do prírody, vie akým problémom je niesť so sebou zásoby potravín. A pravé zrno je ľahký, skladný, prenosný a jednoducho použiteľný zdroj energie. Stačí voda a oheň. Prebytok potravín vo forme zrna umožňuje mužom venovať sa cvičeniu so zbraňami, ktoré už nepoužívajú na lov, ale zmenia ich na boj. Obilie, ryža alebo kukurica umožňuje vytvoriť skupinu a postúpiť niekoľkodňovú výpravu za korisťou. Ak si skrotíte osla dokonca niekoľko týždňovú výpravu. Zrno nepriateľa je zárukou, že na konci cesty sa okrem iných potešení, dobre najete a vrátite sa domov ako hrdina. Zrno je nakoniec dôvodom zabrať územie, lebo sa tam dá tiež zberať obilie. Neolitická revolúcia, ako sa vzletne nazyvaju začiatky poľnohospodárstva, vytvorila základne predpoklady pre permanentne kynoženie.
Takže dátum, kedy sme začali vojny je presný. O par dni neskôr ako sme pozberali prvé obilie. Bolo voľno a nebolo čo robiť. Susedia o tri údolia ďalej mali tiež plne jamy zrna, práve opekali kozy a bolo ich menej. Ideálny čas na vojnu. Presne ako v Starom zákone.
