Nad Tatabányou rovno nad diaľnicou do Pešti rozťahuje svoje 15 metrové krídla najväčší turul na celom svete. Podľa tradície, ktorú zaznačil v 13. storočí Šimon z Kézy, pod turulom pri Bánhide porazili starí Maďari starého Svätopluka a tým získali Pannóniu.
Túto krajinu ovládli na začiatku letopočtu Rimania a keď ju poriadne odvodnili, postavili cesty, mesta a limes, urobili z nej úrodný raj. Priťahovala Germánov a nájazníkov z Východu. Pri jej obrane sa vycvičili mnohé udatne légie a zopár veľmi schopných cisárov. Ale za súmraku impéria do Pannónie vtrhli barbari. Až v roku 800 ju od Avarov získali Frankovia a dosadili tam bavorských správcov a kňazov, aby vyberali poplatky a krstili pohanov. Žila tam „multi-kulti zmeska". Slovania z Korutánska aj z Nitry. Bavori aj Avari. Jedným z pannónskych kniežat bol aj Pribina. Dobrým časom urobil v roku 883 koniec Svätopluk s vojskom, ktorému konca nebolo. Kronikári zaplakali nad ukrutnosťami a vraždením, čo tam vyvádzal. Moravanom patrila len krátko a územie sa v roku 894 stalo opäť súčasťou vychodofranskej ríše. Vyľudnená Pannónia bola nachystaná pre nových obyvateľov. Maďarov.
Prvý ich zavolal Rastislav. Najal si maďarských jazdcov pre vojnu s Frankami. A potom striedavo raz Moravania a raz Bavori im platili za pomoc pri napadaní druhej strany. Aj preto súhlasil Mojmír II. s usadením časti Maďarov v Potisí, ktoré dobil jeho otec Svätopluk, len aby ich mal po ruke. Ale maďarské kmene kočujúce nad Čiernym morom zistili, že ďalší útok Pečenehov už neprežijú a utiekli za Karpaty skoro všetci. V roku 900 sa v Pannónii objavil Arpád a jeho ľud. Keby prišli o 20 rokov skôr, nepredstavovali by problém. Bavori, Moravania a samotní obyvatelia Pannónie by ich „podobrotky alebo pozlotky" asimilovali. Ale prišli v čase krízy na Morave, bezvládia medzi Frankami a do vyľudnenej krajiny. Na jar v roku 906 Maďari porazili Moravanov.
Miesto porážky je záhadou. Česky historik Dušan Třeštík tvrdil, že Mojmír II. padol pri obrane krajiny niekde pri Nitre. Ján Steinhübel si myslí, že Nitriansko v roku 906 ani nenapadli. Faktom je, že zatiaľ sa nenašiel žiaden záznam vtedajšieho letopisca. Zostala len povesť a tradícia, spomenutá na začiatku. Ak ma pravdu tradícia, vybral sa knieža Mojmír II. so svojou družinou a veľmožmi z Moravy poraziť Maďarov Arpáda sídliaceho pri dnešnej Budapešti. V bitke pod dnešným turulom ho porazili a zabili aj s jeho družinou a moravskou elitou. Veľká Morava prestala existovať. Mojmír II. vsadil život a ríšu na jednu kartu a prišiel o obe. Prečo? Veď stačilo sa brániť za palisádami, tak ako to urobili Korutánski Slovania. Alebo mohol o rok neskôr pomôcť Bavorom keď išli robiť s Maďarmi poriadok, tak ako Česi na brehu rieky Lech v 955. Nepochopiteľne a riskantne rozhodnutie Mojmírovo pochopíte v Pannónii.
Pred dvomi týždňami sme sa so ženou túlali po jej úzkych aj širokých cestách medzi úrodnými poľami a vinicami, malými lesmi a dedinkami podobnými našim. V zelenej krajine zaliatej slnkom kvitli agáty a vo vzduchu plnom vôni lietali včely. Na jar pred 1100 rokmi musel byt z toho aj Mojmír Posledný rovnako očarený. Chcel ju pre seba. Ta krásna krajina bola hodná osudovej bitky.
