Počas minulých dvoch týždňov naplno prepukla naša malosť a vierolomnosť. Slovensko predstavovalo hrozbu dosiahnutia dohody. Naše naoko pravicové strany odmietali pomoc gréckym „darmožráčom". Nikto sa nenamáhal hľadať pomoc Grécku a tým vlastne aj sebe. Prvoradé bolo grécky problém využiť vo volebnej agitke, proti Smeru. Je príznačné, že ľudia vždy sa odvolávajúci na kladne posudky a uznania svojich reforiem a konania od Svetovej banky, Medzinárodného menového fondu a veľkých krajín Únie, odrazu ich snahu pomôcť Grécku negovali, znevažovali a podozrievali ich z podvodu.
Je hanebne opúšťať spojencov v problémoch aj keď si ich spôsobili sami. Je hlúpe snažiť sa robiť zlo veľkého rozsahu blokovaním európskych rozhodnutí, aby sme sa dostali k domácemu slovenskému korytu. A čo je úplné trápne, je diskvalifikovať sa ako politik, pravičiar a odborník, čo sa mnohým „ikonám pravice" u nás práve podarilo.
Bože, opäť si zvolíme malých úbohých slovenských trpákov, žiadneho politika európskeho formátu.
