Jedného dňa však zabudli cesto na slnku a to vplyvom baktérií vykyslo. Napriek tomu sa rozhodli cesto použiť a výsledkom pečenia bol nadýchaný chlieb s hnedou chrumkavou kôrkou. Od Egypťanov prevzali spôsob prípravy chleba Gréci a od nich sa rozšíril aj ďalej do Európy. Nech sa už chlieb pripravuje akokoľvek, jedno je isté - je najrozšírenejším jedlom na svete. V súčasnosti má stovky podôb, v rôznych kútoch sveta sa pripravuje rozličnými spôsobmi. Všade má však rovnaké poslanie. Nasýtiť.
Čerstvý chlebík pravidelne naplní náš domov omamnou vôňou. Keď nestíham piecť, na okruhu jedného kilometra mám niekoľko možností, kde sa dá kúpiť čerstvé pečivo. Predpokladám, že u mnohých z vás je to podobne. Teraz si ale predstavte, že všetky obchody v okolí sú zavreté. Nemáte si kde kúpiť nielen chlieb, ale ani iné potraviny a doma vám došli všetky zásoby jedla. Viete o niekom, kto ešte nejaké zásoby má, ale za jedlo mu nemáte ako zaplatiť, lebo vám došla hotovosť a k peniazom sa nemôžete dostať, lebo banky prestali fungovať. Jedlo vám nemajú ako doniesť ani vaši známi, lebo sú zablokované všetky cesty do regiónu, kde žijete. Zrazu nefunguje ani elektrina, internet a telefón, ste odrezaní od sveta. Aby ste prežili, musíte utiecť. Toto je realita mnohých ľudí v Etiópii v regióne Tigraj a nedostatok jedla nie je ich jediným dôvodom na útek z domova.
4.novembra 2020 vypukla v Tigraji vojna medzi regionálnou a federálnou vládou. Konflikt uvrhol región do humanitárnej krízy. Odhaduje sa, že vojna zatiaľ vyhnala z domovov asi 950 000 ľudí, z toho viac ako 62 000 utieklo do Sudánu. Iné odhady hovoria až o 2 miliónoch vysídlených osôb. Vojaci vypaľujú celé dediny, ničia školy, zdravotné strediská, napádajú nevinných civilistov, súčasťou vojnových hrôz sú vraždy a znásilnenia. Traumatizovaní ľudia utekajú, aby si zachránili holý život po tom, čo videli, ako ich blízki neprávom prišli o život. Útočisko nachádzajú v zavretých, často zničených školách a kostoloch. Nie je výnimkou, že sa v jednej triede tlačí až 60 ľudí. Preplnené priestory mnohých nútia zostať pod holým nebom. Potrebujú jedlo, ale tiež prikrývky, matrace, základné oblečenie, čistú vodu a hygienické potreby. Podľa odhadov OSN potrebuje humanitárnu pomoc 4,5 milióna ľudí.
Saleziáni don Bosca sú v Etiópii prítomní od roku 1975. V konfliktnom regióne Tigraj pracujú na štyroch rôznych miestach. Po vypuknutí vojny boli s celým regiónom niekoľko mesiacov odrezaní od zvyšku sveta, pretože boli uzavreté cesty, nefungoval internet a telefóny. Keďže v tom čase nebola možná dodávka humanitárnej pomoci z vonku regiónu, robili, čo mohli, aby pomohli trpiacim ľuďom z dostupných zdrojov. V liste z polovice marca píšu: „20.novembra ležalo na uliciach množstvo mŕtvych tiel a množstvo ľudí sa snažilo uniknúť pred prebiehajúcimi bojmi. Boli to temné chvíle, keďže viac ako 2 mesiace ľudia nemali elektrinu, vodu, jedlo, žiadne spojenie. Ďakujeme Bohu, že máme na pozemku studňu a môžeme tak pomôcť tisíckam ľudí, ktorí ku nám prichádzajú po vodu každý deň od skorého rána, kedy zapneme generátor.“ Okrem vody saleziáni od začiatku vojny poskytujú vnútorne vysídleným osobám lieky, hygienické potreby a potraviny. Potrebujú tiež prikrývky, matrace a základné oblečenie, keďže väčšina z nich nemá ani len tričko na prezlečenie. Saleziáni sa tiež snažia opraviť rozbité okná na školách, kde našli útočisko matky s deťmi a starší ľudia.
Zvlášť kritická je podľa saleziánov situácia detí. V jednom meste je v jedenástich prístreškoch spolu viac ako 3000 detí. Potrebujú špeciálnu starostlivosť a neprestajnú pomoc. Do mesta prišli z celého regiónu. Niektoré kráčali viac ako týždeň a po ceste sa skrývali, až kým neprišli na relatívne bezpečné miesto. Mnohé z nich nevedia, kde sú ich rodičia, či sú vôbec nažive. Tieto deti prišli do mesta vo väčších skupinách a často nevedia vysvetliť, čo sa im stalo, odkiaľ sú a ako sa volajú ich rodičia, aby sa po nich mohlo pátrať. Niektoré z týchto detí videli, ako boli ich rodičia a príbuzní zabití v ich dedine. Po ceste do mesta boli svedkami vypaľovania a ničenia ďalších dedín, videli mŕtve telá. Okrem iného urgentne potrebujú aj psychologickú pomoc.
Komunikácia s regiónom Tigraj sa prednedávnom čiastočne obnovila – cesta do hlavného tigrajského mesta Mekelle je opäť priechodná, čím sa otvorila brána do Tigraja a je možné poskytovať humanitárnu pomoc trpiacemu obyvateľstvu. Vďaka darom tak môžu saleziáni z Addis Abeby pravidelne posielať do Tigraja nákladné autá s múkou, olejom, ryžou, vitamínovými príkrmami pre deti, mydlom, vodou, základným oblečením, plienkami, prikrývkami a matracmi. Prosia o ďalšiu pomoc, aby mohli poskytovať humanitárnu pomoc ešte častejšie a ešte väčšiemu množstvu ľudí. Situácia je totiž stále veľmi kritická a pravdepodobne ešte nepoznáme rozsah humanitárnej krízy, v ktorej sa Tigraj nachádza. Boje pokračujú, počty vysídlených osôb a utečencov neustále narastajú a o mnohých, prevažne vidieckych oblastiach regiónu nie sú takmer žiadne informácie kvôli stále nefunkčnému telefonickému spojeniu, preto je ťažké plánovať a doručiť k nim humanitárnu pomoc.
Naše občianske združenie SAVIO je súčasťou iniciatívy Spolu pre Etiópiu, do ktorej sa pod záštitou Ambrely spolu zapojili nadácia Integra, eRko, Mary´s Meals, Slovenská katolícka charita a SAVIO o.z. Súčasťou je zbierka pre ľudí zasiahnutých vojnou v etiópskom Tigraji, ktorí potrebujú urgentnú humanitárnu pomoc. Neváhajte prispieť či zdieľať o tejto iniciatíve informácie so svojimi známymi. Zapojiť môžete aj svoje deti – aj ony môžu vyjadriť svoj nesúhlas s vojnou a podporiť myšlienky pokoja a mieru pre svojich rovesníkov a ďalších ľudí v Tigraji. Stačí vyfarbiť alebo vypísať povzbudivým odkazom pieRko anjela, ktorý je symbolom iniciatívy. Spoločne tak môžu deti vyskladať silné krídla pre anjela, ktorý prinesie Tigraju pokoj a mier. S vyzbieranými pierkami budú následne eRkári tlmočiť ich posolstvo našej prezidentke a Ministerstvu zahraničných vecí.
Skoro som zabudla – Saleziáni don Bosca majú v Tigraji jednu pozoruhodnú aktivitu. Pečú chlieb. Každý deň pečú 2200-2600 bochníkov chleba, aby nasýtili hladných ľudí utekajúcich pred vojnou. Čerstvý chlieb, ktorého vôňa prináša ľuďom vo vyhnanstve spomienku na domov a nádej na lepší zajtrajšok. Keď zajtra upečiem chlieb, zavriem oči, zhlboka sa nadýchnem jeho vône a s prosbou za ľudí v Tigraji poďakujem za tento dar. Za zázrak z vody a múky, ktorý nasycuje, povzbudzuje a objíma. Pridať sa môžete aj vy.
Darujte s nami chlieb hladujúcim ľuďom v Tigraji. V ich mene vopred zo srdca ďakujeme za každý dar.
IBAN: SK5511000000002626853119
Variabilný symbol: 2103035663
