Od 22. do 28. marca 2017 bol na Slovensku otec David z Južného Sudánu. Mal som možnosť ho sprevádzať a tlmočiť jeho príhovory a besedy. Prvýkrát som ho stretol už koncom januára, kedy som bol na štvordňovej návšteve v Jube, hlavnom meste Južného Sudánu. Výrazne som si ho všimol počas slávnostnej svätej omše na sviatok don Bosca (31.01.), kde kázal. Veľmi energicky a spontánne prechádzal z angličtiny do arabčiny a späť. Keď som odchádzal, prišiel s prosbou, aby sme poslali dobrovoľníkov aj k nim do Južného Sudánu, že ich veľmi potrebujú.
V stredu (23.03.2017) ráno sme sa opäť stretli, tentoraz na letisku vo Viedni. Z colnej kontroly vyšiel ako prvý, keďže nemal žiadnu batožinu. Cestou autom z Viedne do Bratislavy som sa ho opýtal, ako sa mu cestovalo, úplne bežný privítací rozhovor. Ale hneď po príchode do kancelárie SAVIO sa všetko zmenilo. Odštartovala sa sedemdňová šnúra rozhovorov, príhovorov, prednášok, ktoré neboli bežné. Keďže som bol prítomný na väčšine z nich, postupne sa mi vykresľoval obraz o utrpení a nádeji ľudí Južného Sudánu, o Davidovi, o práci kňazov, rehoľníkov aj katechétov v týchto extrémnych podmienkach. Ponúkam vám heslovite obsah jeho príhovorov.
Prvé misijné poslanie pre Davida bola Budapešť, potom sa pýtal do nejakej náročnejšej krajiny.
Od roku 2005 je v Afrike. Jeho rodina nevedela, že je v Južnom Sudáne až do júla 2016, keď sa boje strhli priamo na saleziánskom pozemku a David si myslel, že to je jeho posledný deň a tak zatelefonoval domov do Indie, aby sa rozlúčil.
Pôvodom hinduista, na strednej škole stretol kresťanov a oslovil ho Ježiš. Je to láska na celý život. V deň jeho kňazskej vysviacky prijali jeho rodičia krst.
Nesmierne utrpenie ľudí v Južnom Sudáne. 50 rokov občianskej vojny pred oddelením sa od Sudánu. 2011 nezávislosť, veľké nádeje do budúcnosti. 2013 opäť vojna, horšia ako predtým. Vraždenie civilného obyvateľstva. Genocída. Hlad. Nedostatok potravín. Nemožnosť venovať sa poľnohospodárstvu.
Masové hroby hneď vedľa saleziánskeho strediska.
18 000 utečencov na saleziánskom pozemku.
Štátne školstvo nefunguje. Pokračujú len cirkevné školy. Aby deti boli schopné sa sústrediť na vyučovanie, najprv musí byť ovsená kaša. Deti prosili, aby neboli v škole voľné dni, lebo počas nich nejedia.
10 000 detí v saleziánskych školách, 150 detí v triede.
Výchova a vzdelanie sú nádejou pre krajinu. Snažia sa vychovať novú generáciu vo vzájomnej úcte a tolerancii. Kmeňové rozdiely nemusia byť dôvodom napätia, ale môžu sa stať obohatením. Žiaci pracujú aj na poli, vždy v skupine, ktorá je tvorená z rôznych kmeňov, aby pochopili, že spolupráca je nevyhnutná a možná.
Utrpenie a vojna tu nie sú navždy. Čas pokoja a radosti príde.
Mnohé rehole odišli. Miestni kňazi museli odísť, lebo sú v nebezpečenstve útokov zo strany iných kmeňov. Štát zastrašuje rehoľníkov aj kňazov. Veronika Racková bola zabitá práve v tomto duchu zastrašovania, aby aj ostatní odišli.
Kmeňová príslušnosť je veľmi silná. Ľudia ani nevedia, prečo bojujú. Neuvažujú. Nevedia ani vysvetliť dôvody. Je potrebné s nimi o tom hovoriť. Tvoj vodca má svoje ženy a deti v Londýne, v bezpečí. Ale keď ty zahynieš, kto sa postará a tvoju mamu, o tvoje sestry?
Je to vojna o suroviny. Ropa, kobalt. Jednu stranu podporuje Čína, druhú USA. Dvaja býci sa bijú na našom území. Bež ohľadu na tom, kto vyhrá, zničené bude naše pole.
Nie v každom dome je pero a papier, ale všade majú zbraň. Iba 20 % je gramotných, ale každý chlapec vie používať zbraň.
„Ak by sme odišli domov, do bezpečia, aj tak raz umrieme. Nie sme tu večne. Kto sa potom postará o tých 18 000 utečencov? Kto bude učiť deti? Ako môže prísť lepšia budúcnosť, ak nebudeme vychovávať?“
Na 15.október 2017 sa plánuje návšteva pápeža Františka. Je to dôvod pre nádej. Snáď jeho výzva k pokoju bude vypočutá mocnými tohto sveta, aj tými, ktorí majú v rukách zbrane.
Pomôcť Davidovi a ďalším saleziánom v Južnom Sudáne môžete s nami prostredníctvom verejnej zbierky Tehlička www.tehlicka.sk (povolenie zbierky MV SR).
Tehlička je od roku 2006 pravidelná celoslovenská verejná zbierka občianskeho združenia SAVIO. Upozorňuje na fenomén Deti ulice v krajinách ako Angola, Azerbajdžan, Južný Sudán, Keňa či na území Sibíri a zároveň pomáhame zlepšiť životné podmienky týchto detí.
Štefan Kormančík SDB, predseda SAVIO o.z.
