Behaviorálna ekonómia v zdravotníctve - 2.diel

V ďalšom článku o behaviorálnej ekonómii v zdravotníctve zistíte, ako fungujú programy, ktoré majú pomáhať ľuďom prestať fajčiť, alebo ako pomôcť tomu, aby sa ľudia nechali očkovať proti chrípke.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Ako môže zamestnávateľ pomôcť zamestnancom prestať fajčiť?

Firma CVS Caremark sa rozhodla spojiť sily s Kevinom Volppom a jeho výskumným tímom, aby zistili, ktorá intervencia môže najviac pomôcť ich zamestnancom, aby prestali fajčiť. Na začiatku rozdelili zamestnancov do 5 skupín. Prvá skupina bola zaradená do programu “bežnej starostlivosti” a fungovala ako kontrolná skupina. To znamená, že im poskytli vzdelávacie materiály aj rôzne pomôcky (napr.: nikotínové náplasti), ktoré im mali pomôcť s fajčením prestať. Druhej a tretej skupine ponúkli program odmeňovania. Keď sa zamestnancom podarilo prestať fajčiť do šiestich mesiacov, dostali od firmy až 800 dolárov. Rozdiel medzi druhou a treťou skupinou bol v tom, že v tretej skupine boli zamestnanci odmeňovaní ako skupiny 6 ľudí. Ak sa podarilo skončiť len jednému z nich, každý dostal na konci 100 dolárov. Ak sa podarilo skončiť všetkým, každý z nich dostal 600 dolárov. Takto chceli zistiť, či bude mať spolupráca v skupine a sociálny tlak nejaký vplyv na to, aby s fajčením prestali. Štvrtá a piata skupina sa mohla zaradiť do tzv. vkladového programu. Fajčiari najskôr vložili na firemný účet vlastné peniaze - konkrétne 150 dolárov. Túto “zálohu” dostali naspäť len, ak sa im do 6 mesiacov podarilo s fajčením prestať a k tomu získali ešte 650 dolárov navyše od firmy ako odmenu. Ak sa im však nepodarilo prestať fajčiť, peniaze, ktoré vložili, prepadnú firme. V piatej skupine boli opäť ľudia zaradení do skupín po 6 ľuďoch, tentokrát však nešlo o to, aby spolupracovali. Naopak chceli zistiť, či bude program efektívnejší, keď spolu budú zamestnanci súperiť. Odmenu od firmy (dokopy 3 600 dolárov pre všetkých členov skupiny) si tak medzi sebou rozdelili iba tí, ktorí s fajčením prestali.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Výsledky ukázali, že existujú veľké rozdiely v tom, do ktorých programov sa zamestnanci chceli zapojiť. Do odmeňovacieho programu sa zapojilo 90 % oslovených zamestnancov. Do vkladového programu len 13,7 %. Všetky 4 experimentálne programy boli efektívnejšie ako bežná starostlivosť a to o 9,4 - 16 %. Zistili však, že nebol veľký rozdiel v tom, či išlo o individuálny alebo skupinový program. A ktorý program sa ukázal ako najefektívnejší? Do odmeňovacích programov sa prihlásilo viac ľudí a abstinencie dosiahlo 15,7% ľudí oproti 10,2% v prípade vkladových programov. Keď však výskumníci zohľadnili počet ľudí v programoch, ukázalo sa, že vkladový program by bol o zhruba 13 % účinnejší. Efektívnosť jednotlivých programov je síce otázna, ale môžeme konštatovať, že oproti bežnej starostlivosti sa stále oplatí vybrať si aspoň jeden z nich. Pozitívne tiež je, že v prípade odmeňovacieho aj vkladového programu zamestnanci, ktorí fajčiť prestali, v abstinencii pokračovali aj po 12 mesiacoch. Celú štúdiu si môžete prečítať TU.

SkryťVypnúť reklamu

Očkovanie a sila prednastavených možností

V USA firmy často poskytujú možnosť nechať sa zadarmo očkovať proti chrípke priamo vo firme. Aj keď už zamestnancom takto uľahčili celý proces, väčšina z nich očkovanie neabsolvuje. Prečo? Pretože si sami zabudnú dohodnúť čas očkovania a keď si ho náhodou už dohodli, tak na neho zabudnú a neprídu. Na univerzite Rutgers sa rozhodli tento problém vyriešiť za pomoci behaviorálnej ekonómie. Vopred študentom aj učiteľom určili, kde a v ktorý deň a hodinu sa majú prísť zaočkovať, a túto informáciu im potom zaslali emailom. Každý mal potom možnosť očkovanie online potrvdiť alebo zrušiť. Využili tu princíp prednastavenej možnosti alebo po anglicky default. Tento princíp nám hovorí, že ak je pre nás nejaká možnosť vopred vybraná, väčšinou si ju už necháme a nemeníme ju. Okrem emailu s dohodnutým očkovaním, ľuďom potom 5 dní pred očkovaním poslali ďalší email, ktorý im ho pripomenul. Pomocou tohto systému sa podarilo zvýšiť počet zaočkovaných ľudí o 45 %. Zároveň len 8 % ľudí svoj termín zrušilo. Vyskúšali potom aj verziu, keď si ľudia sami mohli online vybrať termín. Aj táto intervencia bola efektívna - o 33 % viac ľudí sa nechalo očkovať, ale nedosiahla 45 % ako tá, kde už mali termín vybraný vopred. Celú štúdiu si môžete prečítať TU.

SkryťVypnúť reklamu

Originálny článok bol publikovaný na www.sben.sk

Slovak Behavioral Economics Network

Slovak Behavioral Economics Network

Bloger 
  • Počet článkov:  24
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Veríme, že kľúčom k úspechu je porozumieť tomu, čo naozaj riadi ľudské správanie. Pomáhame firmám lepšie pochopiť svojich zamestnancov a zákazníkov. Štátu lepšie porozumieť občanom. Ľudí učíme ako predísť podvedomým chybám v rozhodnutiach. Prepájame výzvy biznisu a verejného sektora s najnovšími akademickými poznatkami a riešeniami. Šírime povedomie o behaviorálnych vedách a prinášame tento svetový trend na Slovensko. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

90 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

765 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

299 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

35 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu