Každodenne sa ocitáme v situáciách, v ktorých nám naša intuícia poskytuje rýchle a často spoľahlivé odpovede. Napríklad povedzme, že sa chystáte za priateľmi do mesta. Počasie bolo celý deň prekrásne, no keď vyjdete von, niečo sa vám nezdá. Po pár sekundách sa vrátite a predsa len si zoberiete dáždnik. Aj keď v predpovedi nehlásili prehánky, máte isté tušenie, že môže pršať. Podobných príkladov sú stovky – od neistých otázok v školskom teste po investovanie na burze. V médiách môžeme často počuť o úspechoch rôznych investorov, ktorí zázračne zbohatli, pretože v kľúčovej chvíli dôverovali svojej intuícii. Bolo by skutočne krásne byť si istý tým, že nás zakaždým dovedie k želaným výsledkom. Skutočnosť je však o čosi zložitejšia. Skúste teraz čo najrýchlejšie odpovedať na túto otázku. Nerozmýšľajte nad ňou, len dôverujte svojej intuícii a prvej odpovedi, ktorá vám napadne.
Pálka a loptička stoja spolu 1,10€.
Pálka stojí o euro viac ako loptička.
Koľko stojí loptička?
Vaša intuícia vám poskytla rýchlu odpoveď a v mysli vám vyskočilo číslo. Ak je toto číslo 10 centov, odpovedali ste rovnako ako 50% študentov Harvardu a MIT, a odpovedali ste nesprávne. Na menej známych univerzitách takto odpovedalo až 80% študentov. Správna odpoveď je 5 centov, pretože 0,05 (cena loptičky) + 1,05 (cena pálky) = 1,10. Jedná sa o jeden z najznámejších príkladov toho, keď nám intuícia poskytne chybné riešenie. Kedy teda možno intuícii veriť? Aby sme vedeli odpovedať na túto otázku, musíme si v pár riadkoch ozrejmiť, čo vlastne intuícia je.
Pod pojmom intuícia si veľa z nás predstaví čosi takmer mystické. Akýsi pocit, ktorý máme, no nevieme odkiaľ pochádza. Tento pocit sa dá často vyjadriť slovami ako „cítim to v kostiach“, alebo „ja som to vedel“. Psychológovia však majú v intuícii pomerne jasno a najčastejšie ju popisujú ako nenáročný, rýchly a automatický proces (už po pár sekundách ste sa rozhodli vrátiť sa pre dáždnik) prebiehajúci nevedome (neviete, odkiaľ tento pocit pramení a prečo tušíte, že bude pršať). Vo svojej podstate ju opisujú ako nevedomé rozpoznávanie signálov a vzorcov, ktoré sme zažili v istých situáciách už v minulosti. . V našom prípade sme sa mohli vrátiť pre dáždnik, pretože sa začal dvíhať vietor a po celom dni s jasne modrou oblohou sa na nej vyskytli mračná. Navyše je leto a búrka sa môže objaviť z ničoho nič. Nevedomé spracovanie týchto informácií sa následne prejavilo ako „tušenie“. Príklad s pálkou a loptičkou bol šikovne navrhnutý tak, aby nám poskytol chybné signály, ktoré naša intuícia vyhodnotila a poskytla nám nesprávne riešenie.
Samozrejme, v tomto prípade je najhorší možný scenár to, že zmoknete. Sú ale povolania ako hasič, či záchranár, pri ktorých od rýchleho rozhodnutia závisia ľudské životy. Velitelia hasičských jednotiek musia napríklad rýchlo určiť, koľko hasičských áut bude potrebné na uhasenie požiaru alebo vybrať najlepšiu cestu von z horiaceho domu. Roky praxe týmto expertom umožnili nazbierať množstvo skúseností, vďaka ktorým vedia rozpoznať vzorce v situácii a vybrať to najlepšie riešenie. Výskumníci Daniel Kahneman a Gary Klein na základe výpovedí takýchto expertov určili niekoľko kritérií, ktoré nám napovedia, kedy môžeme svojej intuícii veriť.
Zvážte svoje skúsenosti
Aby sme v danej situácii mohli veriť našej intuícii, potrebujeme čo najviac skúseností zo situácií im podobných. Len tak budeme schopní rozoznať známe vzorce a signály, ktoré situácia poskytuje. Inými slovami, tréning robí majstra. To je tiež dôvod, prečo je intuícia expertov v ich oblasti pôsobenia oveľa presnejšia, než intuícia laikov. Dôležitá je však aj spätná väzba. Ak budeme dookola opakovať tie isté chyby, nikdy sa nezlepšíme. Ak nám však bude poskytnutá spätná väzba, vďaka ktorej sa dozvieme, kde sme spravili chyby, zdokonalíme sa oveľa rýchlejšie a vytvoríme si tak „tú správnu“ intuíciu. Ak sa teda rozhodujeme intuitívne, treba zvážiť, koľko skúseností s danou situáciou máme a či sú dostatočné na to, aby viedli k správnemu rozhodnutiu.
Predvídateľnosť prostredia
Ani tony skúseností nám však nepomôžu, ak v danej situácii, alebo v danom prostredí, nie sú stabilné súvislosti medzi príčinami a následkami. Stabilné súvislosti sa dajú lepšie predvídať a my si do pamäte môžeme uložiť spoľahlivejšie vzorce. V takomto prostredí pracujú napríklad spomínaní velitelia hasičských jednotiek. Prostredie im poskytuje veľa signálov a vzorcov, napríklad zvuky, pach, atď., podľa ktorých sú velitelia schopní vyhodnotiť situáciu. Na druhej strane, v chaotickej situácii bez stabilných súvislostí nám zrejme intuícia nepomôže a ani si ju tam nevybudujeme. Príkladom nestabilných súvislostí v situácii a chybnej intuície môže byť piata prehra v rade na hracích automatoch, kedy si myslíme, že „už nie je možné“ aby sme prehrali aj šiesty krát.
V istých situáciách teda intuícii veriť môžeme, v iných však nie. Na zváženie jej dôveryhodnosti je tak potrebné odpovedať si na dve otázky: Máme s podobnými situáciami dostatok skúseností? Nachádzame sa v predvídateľnom prostredí? Ak si aspoň na jednu z týchto otázok odpoviete nie, spomeňte si, že v tom prípade vám vedci radia radšej sa nad problémom pozastaviť a poriadne si ho premyslieť.
Autor: Roman Burič, ambasádor SBEN
Originálny článok bol publikovaný na www.sben.sk.
