o sa dialo
Tento mesiac ste mali možnosť stretnúť sa v Bratislave s Danom Arielym, priekopníkom v oblasti behaviorálnej ekonómie. Jeho prednášku ste si mohli vypočuť na konferencii HRleaders, ktorá sa konala 14.6.2018. Hovoril o základných princípoch používaných v behaviorálnej ekonómii a svojou prezentáciou nadchol aj ľudí, ktorí sa s behaviorálnou ekonómiou do tej chvíle nestretli. Tím Slovak Behavioral Economics Network mal na konferencii aj vlastný stánok, kde 6 šťastlivcov vyhralo zaujímavé knihy a kde sme všetkým ukázali, ako sa dá behaviorálna ekonómia využiť v HR. Pozrite si krátke video, ktoré nakrútil Dan Ariely pred svojím pobytom v Bratislave.
20.6.2018 sa v Bratislave konalo podujatie s názvom Prečo sa NErozhodujeme racionálne. Matej Šucha, predseda SBEN, zahájil večer interaktívnou prednáškou, ktorá pomocou štyroch príbehov o filmoch, popcorne, skládkach a investovaní vysvetlila, kde pri rozhodovaní robíme chyby a ako by sme im mohli zabrániť. Po prednáške nasledovala diskusia, ktorej sa okrem Mateja Šuchu zúčastnil aj Martin Jakubek, vysokoškolský pedagóg venujúci sa všeobecnej, aplikovanej a experimentálnej psychológii, a Otakar Horák, novinár zaoberajúci sa filozofiou a psychológiou. Celý článok o tomto podujatí si môžete pozrieť TU. K dispozícii je aj záznam podujatia. ;)
Niečo z psychológie
Článok v Psychology Today sa zameral na to, aké chyby robíme pri predvídaní našich budúcich pocitov. K skreslení našich úsudkov prispieva často naša vlastná pamäť. Obvykle si totiž z nejakého zážitku pamätáme najlepšie len konec a emocionálne najvýraznejší moment, nech už bol pozitívny alebo negatívny. Na základe tohto potom posudzuje príjemnosť alebo nepríjemnosť celého zážitku. Toto vysvetľuje skutočnosť, že ak niečo zle skončilo, pokazilo nám to väčšinou celý zážitok. Všetkým sa nám tiež určite stalo, že sme išli nakupovať hladní a potom sme kúpili aj to, čo sme nechceli. V týchto chvíľach sa správame tak, ako nám určuje aktuálny pocit a nie podľa toho, či budeme tak hladní aj neskôr. O budúcnosti sa väčšinou rozhodujeme podľa aktuálnej emócie. A toto platí aj pre nákup športového vybavenia po tom, ako si dáme novoročné predsavzatie, že budeme pravidelne cvičiť. Viac o predvídaní našich si môžete prečítať TU.
Boj proti ilegálnej inzercii
V časti anglického Leicestershiru, ktorá sa volá Oadby a Wigston, prišli na veľmi jednoduchú a efektívnu intervenciu, ktorá zabránila ďalšiemu ilegálnemu vylepovaniu plagátov. Nechali vytlačiť nálepky, na ktorých bolo veľkými písmenami napísané slovo “Zrušené,” a lepili ich cez všetky plagáty. Tieto plagáty potom nechali vyvesené ešte 24 hodín pred tým, ako ich strhli. Zaujímavé bolo, že nakoniec nebolo potrebné plagáty ani strhávať, pretože inzerenti ich radšej dali dole sami. Pred touto kampaňou museli pracovníci verejných služieb odstraňovať 70 až 100 plagátov za týždeň. Osem týždňov po zahájení nálepkovej kampane už nemuseli odstrániť ani jeden ilegálny plagát. Toto je krásny príklad, ako môžeme nahradiť príkazy a zákazy a ešte u toho ušetriť. Celý článok si môžete prečítať TU.
Čo je sunk-cost fallacy a ako nás ovplyvňuje
Behaviorálna ekonómia pozná už dlho tzv. sunk-cost fallacy (alebo po slovensky “omyl utopených nákladov”). Hovorí o tom, že pokiaľ už sme do nejakej veci veľa investovali (nech už to boli peniaze alebo čas), budeme v investovaní pokračovať ďalej, aj keď vidíme, že to pre nás nie je veľmi výhodné. Christopher Y. Olivola v sérii experimentov zistil, že ak partner, s ktorým cestujete, zaplatil v hoteli za určitý film, budete ho sledovať, aj keď vás nudí. Tiež budete pokračovať v hre na hudobný nástroj, ktorý neznášate, alebo hrať tenis, keď už vám niekto zaplatil lekcie. Dokonca ani nezáleží, či toho človeka poznáte. Keď budete vedieť len, že dotyčný vám kúpil drahý koláč v pekárni v inom meste, zjete ho, aj keď už naňho reálne nemáte miesto v žalúdku. Tieto experimenty vysvetľujú, prečo niekedy firmy investujú do myšlienky, ktorá nemá budúcnosť, alebo prečo stále trvajú spory, ktoré začali už generácie pred nami a nás sa vlastne vôbec netýkajú. Celý článok si môžete prečítať TU.
Behaviorálna ekonómia a GDPR
V súvislosti s GDPR urobil Norwegian Consumer Council prieskum, z ktorého vyplynuli celkom alarmujúce závery. Keď sa na problém pozrieme z behaviorálneho hľadiska, spoločnosti ako Facebook a Google nedali užívateľom v súvislosti s GDPR veľmi na výber. Prieskum ukázal, že užívatelia väčšinou nemenia bezpečnostné nastavenia, ktoré prednastavila spoločnosť. Behaviorálna ekonómia tento jav pozná ako tendenciu zachovávať status quo a moc prednastavených možností. Tiež vieme, že ľudia sú obvykle leniví niečo zmeniť, ak je to príliš zložité. Keď sa pozriete, ako vyzerá menu pre nastavenie súkromia na Facebooku, zistíte, že nemusíte kliknúť skoro na nič a zostane vám základné, i keď nedostatočné zabezpečenie. Potrebujete oveľa viac kliknutí pre väčšie zabezpečenie účtu. Ďalším problémom je zdieľanie dát pre platenú reklamu. Pomocou tzv. framingu prezentovali udelenie povolenia ako prospešné pre užívateľa a zároveň upozornili na zníženú funkcionalitu, pokiaľ povolenie nebude udelené. Podľa zákona by však mali spoločnosti uľahčiť užívateľom robiť jasné a informované rozhodnutia o zdieľaní svojich dát. Celý článok bol uverejnený TU.
Originálny článok bol uverejnený na stránke www.sben.sk
