V kalendári som si hneď vyznačila dátum jeho konania, 5.12.2007, sa na mňa usmieval celý mesiac. Včera som v práci obsedela len do štvrtej, potom som odtiaľ prášila preč, pospevujúc si “Exotiku”.
Do NTC som sa dovalila krátko po osemnástej hodine. Postávajúce skupinky mladých (možno až priveľmi mladých) ľudí, ma uistili, že som správne. Uf, rady pred šatňami nepotešili, ale bolo nevyhnutné nechať bundy tam, a “nepariť” sa na koncerte. S občasnými výčitkami svedomia, že čo tam vlastne v mojom veku chcem, som si našla výborné miestečko rovno pod pódiom, v treťom rade. Ani som to nečakala. Vekový priemer okolostojacich ľudí bol asi taký, ako môj :O)
Koncert mal začínať o 19- tej hodke, pomaly sa pripravovalo pódium, nástroje, osvetlenia....
Ako predkapela vybehol na pódium presne o 19 – tej hodine Peter Kolář. Ako diváci sme sa rozbiehali pomaly. Zrejme to bolo spôsobené aj tým, že jeho tvora nebola pre nás až taká známa. Dnes ráno som, priznám sa bez mučenia, “googlila” jeho meno a tvorbu.
Odspieval svoje pesničky, nechýbali “Ješte, že ťe lásko mám” (tá sa mi páčila...), “Význání ( tú som zase poznala tak trošku, asi som ju predtým niekde zachytila). Páčilo sa mi, že ja keď odozva nebola veľká, nestrácal úsmev, a prejavil sa ako profík, keď sa na pódiu odviazal...
Posledná pesnička, a odchod z pódia..... Dav sa zhustil, tlačí sa dopredu, aby mal lepšie na očiach hlavného aktéra koncertu – Ivana :O) Ten nás necháva trochu čakať, krátko po pol ôsmej ale vybieha so svojou gitarkou a kapelkou. Vycerí na nás zuby a dáva jednu zo svojich naj....
A teraz je “Vyvedený z miery” (žeby z nás? ) Nuž, raz darmo, sme jedineční, snažíme sa ako vieme
Čakáme, nie sme si istí , čo teraz spustí.... Ale už je to jasné, a my z plných pľúc spievame “...vo väzení väzni žijúúúúúúúúúúúúúúúúúúúú”
A okúzľujúci pohľad aj na “VIP-károv”
.... fakt, ľudia, nebláznite, dajte mi 10 sekúnd, nech sa aspoň nadýchnem....
A, nepoznáááááááááááááááááám krajšie hviezdy, ako tie....
A ide sa bližšie k publiku, len keby ten mikrofón spolupracoval...
Veď mi pomôžte, nie?! .... budem sa po nich túlať, kým nebudú zmapovanééééé....
“...vidíte, že to ide, hneď som spokojnejší...”
Na pódium opäť vybieha Petr Kolář, ktorý spolu s Ivanom dáva duet "Pýcha a pád"
Posledný pohľad na fanúšikov, a IMT Smile uvoľňuje priestor opäť inému účastníkovi
Hodina, počas ktorej spievala a hrala skupina IMT Smile poriadne dívákov rozšantila. Ja osobne som chytila miesto pri dievčine, ktorá bola bezpochyby Ivanovou vernou fanynkou, pretože počas celého koncertu doslovne "odvrešťala" všetky pesničky spolu s ním....
Okolo 20.45 sa už mierne upravovalo pódium pre Roba Grigorova. Trvalo to určitý čas, čo mohli organizátori vyplniť nejakou hudbou, upútavkou, na jeho vystúpenie...
Pomaly , ale isto príprava pre Roba....
Robo prichádza , zaznievajú jeho najväčšie hity - prekvapilo ma, aký je chudý, ale to tu asi veľmi nepatrí :O) Každopádne, Robo bol kedysi hviezda, ale vystúpiť po "Táslerovcoch", no nechcela by som... .O) Samozrejme, prišiel čas na skladbu "Dvaja", ale aj na jeho momentálny hitík "Povedzme".
....všetci sa zídeme, raz v jednej posteli..... Dav si pospevoval spolu s ním, dobrá chytľavá pesnička.
A teraz už legendárna - "Ó, Bože, odpusť, odpusť básnikom"...
Všetko nie je tak ako by si chceeeeeel, všetko veru nie je tak. Chlapec profesor, raz do sveta šieeeeel,
domov sa však vrátil žiak.
... v živote sa musíš skúšať sááááám.....
Ku koncu sa už Ivan nedal ubrzdiť, a šiel na maximum. Občas som mala pocit, ale nielen ja, že Robovi akoby trošku prekážal fakt, že publikum na Ivana reagovalo lepšie a živšie, ako na neho samého. Bolo to vidiež pri spoločnej pesničke "Žuvačka za uchom", kedy Ivan hrou na gitare výrazne vstupoval do pesničky, a Robovi sa to veľmi nepáčilo. Ale ako vravím, je to len názor môj, a pár ľudí, stojacich pri mne...
No jo, ale už fakt poslednú a idem sa domov hodiť do vane, veď pozrite, aký som spotený...
...a zaklopeme si na nebeskú bránu :O)
Odchádza, niekto ako kráľ..............
PS: Prihodím aj videá z koncertu, len musím prísť na to, ako sa to robí :O)
