Minulý týždeň som si po nákupe v Kauflande v Petržalke spokojne tlačila nákupný vozík pred sebou von z obchodu. Prechádzala som popri kvetinárstve a videla som pred výkladom veľmi pekné a pestré jarné črepníkové kvietky. Stále to bolo v rámci budovy Kauflandu, vnútri. Potešila som sa, pretože som práve niečo také hľadala ako darček na narodeniny. Že to ale nebude vôbec jednoduché sa k nemu dopracovať, som si fakt nemyslela.
Poznáte to snáď všetci, v nákupných centrách sú tie také malé obchodíky, z každého niečo. Svoj nákup som mala iba vo vozíku, nebol v taškách, a stál ma okolo 30 EUR. Za pultom v kvetinárstve sedela predavačka a niečo si čítala. Jeden pekný kvet som si teda vybrala a skúsila som ju osloviť. Po mojom „prepáčte, prosím, mohli by ste prísť? Už som si vybrala", nasledovalo približne toto: „No tak mi to predsa doneste sem! " Vravím jej: „No rada by som, ale mám tu nákup a nerada by som ho nechávala bez dozoru. " Jej odpoveď ma odrovnala: „Tak ja tam teda určite pre ten kvet nejdem. Doneste mi ho ku pokladni!"
Ako normálne s tým nemám problém, na zadné sa nestaviam. Tovar mi predavačky nemusia nosiť k autu a podobne. Chcela som od nej len to, čo si myslím, že spraviť mohla. A tak som narcisy položila späť, nereagovala som už nijako. Pokiaľ to bola majiteľka, tak ju nechápem, pokiaľ zamestnankyňa, nechápem majiteľa......
Kvety som nakoniec kúpila inde a boli krásne..... :O)
P.S.: Nie je to sťažnosť , len opis situácie. Nebudem predsa pchať eurá niekomu na silu. Možno si to prečítajú a zmenia prístup ku kupujúcim , ktohovie.....