9 rokov dozadu sa to , tusim , zacalo. Prvykrat velky ples – uvodny , ktorym sa na Slovensku plesova sezona otvarala. Sledovala som , ako sa nablyskane hviezdy filmoveho slovenskeho platna dostojne nesu ku brane SND, potutelne sa usmievajuc, dolezito sa tvariac. Pred budovou rozprestreny slavnostny cerveny koberec.
Predstavovala som si, ake by to asi bolo, kracat tiez po takom cervenom koberci. Co by som asi mala oblecene, ako by som sa tvarila ja?!
Tento rok prestretli koberec biely. Zmena. Sen sa mi vsak splnil. Konecne som sa aj ja presla po tom mojom vysnivanom *cervenom* koberci. V duchu som sa rehotala, ked som si spomenula na moje spomienky o tom, ako by som sa asi tvarila a co by som mala na sebe. Velmi jednoduche – tvarila som sa nazlostnene a oblecene som mala dzinsy , kabat a na hlave bielu baretku!
Po bielom slavnostnom koberci som sa presla dnes rano, asi okolo 9 – tej hodke, cestou do prace, kde som uhanala robit rocnu zavierku…. Musela som prejst okolo divadla, kde akurat spratavali vsetko, co tam po dnesnej noci zostalo.
A biely koberec tam este rozprestreny bol. A ja? Ja som neodolala, a presla som po nom – asi len tri kroky, ale predsa…. A dalsi sen z *detstva* splneny, zo svojho zoznamu si ho skrtam…
PS: Dnes pisem bez diakritiky, inak sa dnes nedalo… Prepacte!
