So samozrejmosťou berieme to, čo nám ponúkajú. Niekedy sa ani nepozastavíme nad tým, čo pre nás robia. A predsa – keby tu neboli, boli by sme stratení. Možno by sme tápali a hľadali to, čo by nám chýbalo. Materinská láska je niečo krásne, dáva pocit bezpečia, spokojnosti.
Od samého začiatku cítime ich lásku. Stoja pri nás. Stále. Držia nad nami ochranné krídla. Strážia naše kroky niekedy bez toho, aby sme si to všimli. Hladia nás pohľadmi, keď sú slová zbytočné.
Vedú nás od začiatku za ruku. Pri prvých našich krokoch prežívajú obrovskú radosť a zároveň si robia starosti aby sme si pri nich neublížili. Vodia nás na pieskoviská a s veľkou chuťou chutnajú naše výtvory, na ktoré sme pyšní. Chvália naše pieskové hrady a objímajú nás vo svojom veľkom náručí, keď nám ich niekto iný zrúca.
Pri našich prvých pokusoch na bicykli s pomocnými kolieskami nám dodávajú odvahu a odmenou za prvú jazdu bez nich , sú nám nejaké dobrôtky. V horúčkach sedia pri našej posteli a držia nás za ruky. Sú unavené, ale nedajú to na sebe znať. Povzbudivo sa na nás dívajú a kŕmia nás zeleninovou polievočkou, ktorá nás postaví na nohy. Čítajú nám pred spaním rozprávky o princeznách , drakoch, zvieratkách. Počúvajú naše predstavy o tom, čo by sme robili, keby sme tými princeznami, kráľmi či čarodejníkmi boli.
Sprevádzajú nás prvýkrát do školy, utierajú nám naše slzičky, ktoré sa nám nechtiac lejú po ustráchaných tvárach. Neskôr nás počkajú pri škole a so záujmom si vypočujú naše nadšené rozprávanie a zážitky z prvého dňa. Cvičia s nami prvé slučky v zošitoch, čiarky rovné, kolmé, trpezlivo načúvajú našim prvým prečítaným slabikám, chvália za množiny hrušiek a jabĺčok :O)))
Sú svedkami našich prvých lások, ktoré sa snažíme utajiť. Môžeme sa pri nich vyplakať, keď to s našimi láskami nedopadne najlepšie a nám sa zrúti svet. Pripoja pár životných rád a nám je hneď lepšie. Dodávajú nám silu zvládať problémy, životné skúšky.
..............a ľúbime ich tak veľmi, ťažko sa od nich odchádza späť, a s takou radosťou sa k nim vraciame. Časom už len na návštevy, s našimi rodinkami, manželmi, priateľmi... Tešia sa z našej rodinnej pohody, vnúčat, pravnúčat.
A nám len pohľad na ich tváre, kde sa zračí láska, stačí k tomu, aby nám nepatrne vybehli slzy dojatia............. Nestačí len jeden deň v roku, kedy ich máme obdarovať niečím pekným, sladkým, ale celý rok, lebo si to zaručene zaslúžia. Sú tu pre nás a aj keď raz odídu, v našich srdciach budú s nami stále..............
