Bratislava, dnes, asi pol dvanástej. Sedím si v teplúčku a pozorujem , ako sa vonku , za oknami búri vietor, ohýňa stromy. Som rada, že nemusím pracovať vonku. Zvoní mi telefón, dvíham, mamka. „Ahoj, Sibír zdraví Bratislavu!“. Trošku nechápavo zatiahnem: „Hm?!“
Dozvedám sa, že u nás doma, rozumej, vo Vyšných Ružbachoch, mojej rodnej dedinke, dnes nasnežilo. Okolo desať cm čerstvého snehu. Smejem sa, mamka sa zlostí. Čo už, takto to býva skoro každý rok, sneh zlezie až v máji, a už začiatkom októbra ho máme naspäť. Pluh už stihol dvakrát obehnúť celú dedinu, a už aby začal zase.....
Sestra leží doma na PN so zápalom priedušiek, tak tancovala na svadbe, že až z toho ochorela. Prosím ju teda o pár záberov, lebo si to neviem predstaviť. Minulý víkend, keď sme boli doma, bolo všetko nádherne farebné, červená sa striedala so žltou a oranžovou, zelená sa občas tiež mihla. A o pár dní zmena. Čakám asi hodinku, a fotky dorazili. Mailom, len pár, žiadne umelecké dielko, skôr fotečky zo zábavy, na rozptýlenie. Fotené len z balkóna, nikomu sa nechcelo vo fujavici behať s foťákom po vonku. Ale snáď postačia. Najkrajší je novonarodený snehuliačik, ktorý okamžite zapadol do našej rodiny... :O)
