Celkové daňové zaťaženie sa nedá vypočítať exaktne, ale dá sa odhadnúť. Najprv si ale treba ujasniť, čo je to daň. Nie právne, ale ekonomicky. Pod daňou rozumieme každú zákonom vynútiteľnú platbu. Čiže opak platby, ktorú uskutočňujeme na základe slobodného rozhodnutia o kúpe tovarov a služieb. Daňou je aj platba, ktorú musia platiť podnikatelia a je zahrnutá v cenách tovarov a služieb. Daňou je taktiež platba, ktorú platíme ako poplatok firme vo verejnom vlastníctve, či už príspevkovej organizácii, financovanej primárne z prerozdelených daní, alebo podnikateľskému subjektu vo verejnom vlastníctve, napríklad ziskovému monopolu. Pritom je jedno, či sa táto povinná platba nazýva daň, odvod, alebo poplatok a či jej vybratie je podmienené vznikom príjmu, alebo kúpou tovaru či služby, alebo iba vlastnením určitého majetku. Takisto je jedno, či je daň odvedená priamo do štátneho rozpočtu, do sociálnej poisťovne, alebo obci či súkromnej spoločnosti. Áno, aj zákonom určená platba komerčnému subjektu je daň a je to jeden z najneférovejších spôsobov zásahu štátu do voľnej trhovej súťaže.
Tento model výpočtu celkového daňového zaťaženia občana je koncipovaný ako postupné odpočítavanie jednotlivých daní z priemerného mesačného príjmu, najprv priamych daní z príjmu a odvodov, potom majetkových daní nasledovaných spotrebnými daňami, až po odpočítanie podnikateľských daní zakomponovaných v cenách tovarov a služieb. Týmto spôsobom získame čistú hodnotu tovarov a služieb bez daní, ktorú si skutočne obyvatelia medzi sebou vymenia. Majetkové a spotrebné dane, ku ktorým máme údaj iba o celkovej vybranej sume, sú prepočítané na počet 4.3 milióna platiacich občanov (2.2 milióna zamestnancov, 1.3 milióna poberateľov dôchodkov, 400 tis. živnostníkov, 400 tisíc nezamestnaných poberajúcich dávky), inak sú použité priemerné spotrebné odhady na obyvateľa. Pri tejto kombinácii makro a mikro údajov je dôležité vyhnúť sa dvojitému započítaniu. Dane sú odpočítavané z disponibilného príjmu, ktorý môžeme použiť na nákup tovarov a služieb, tak, aby bola zachovaná správnosť postupu ich nabaľovania na tovary a služby vzhľadom na aplikáciu DPH. Výška daní je uvedená v stĺpci úbytok peňazí. Zároveň je urobený prepočet efektívnej percentuálnej sadzby dane na predchádzajúci zostatok peňazí (označený hrubým písmom), ak sadzba nie je určená mernou fyzikálnou jednotkou. Na doplnenie je uvedený stĺpec podielu jednotlivej daňov ej platby na celkovej mzde a stĺpec príjmový rozpočet, ktorý naznačuje, komu dane platíme a kto s nimi disponuje. Ak je daň rozdelená medzi viaceré subjekty, v zátvorke je uvedený percentuálny pomer rozdelenia.
Použité údaje vychádzajú zo zdrojov Štatistického úradu SR, Finančnej správy SR, výročných správ organizácií, spotrebiteľských prieskumov a z rôznych internetových záujmových stránok a sú z rokov 2011 a 2012. Sadzby sú použité z roku 2012. Nemusia byť použité vždy najpresnejšie alebo najaktuálnejšie čísla a sadzby, tie sa v čase menia, dôležitejší je ale model celého výpočtu. Takisto nie je možné postihnúť všetky dane a poplatky, vybraté sú najvýznamnejšie na štátnej alebo obecnej úrovni. Postupné odpočítavenie daní je vidieť v tabuľke. Vysvetlenie spôsobov výpočtu jednotlivých položiek je v nasledujúcom článku.
Model vychádza z priemernej hrubej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve 805 EUR, čo predstavuje celkové náklady na pracovné miesto vo výške cca 1088.36 EUR. To je skutočný hrubý príjem zamestnanca. Ak by totiž neexistovali odvody, zamestnávateľ by zamestnancovi takúto výšku mzdy na účet vyplatil bez zmeny jeho celkových nákladov na pracovné miesto.
Graf, tabuľku s postupnym odpočítavaním daní, ako aj metodiku výpočtu nájdete tu: http://eic.eu/clanky/9.
