A toto je jedna z podmienok ako získa sliepočka, prasiatko, baranček, zajko, ovečka či kravička certifikát „BIO". Teda nie zvieratká, ale mäsko z nich.
Samozrejme, tých podmienok je viac (aspoň podľa odborných článkov v časopisoch „Žena a liposukcia", „Život a smrť", „Zdravá výživa seniorov", či „Rozum a cit").
A keďže som „hltač" odborných článkov v podobných periodikách, rozhodol som sa aj ja urobiť niečo pre svoje zdravie, či aspoň zachrániť život svojich dvoch posledných neurónov, alebo aspoň obnoviť medzi nimi väzbu.
Navštívil som prvý zo šiestich hypermarketov v mojom okolí a vyhliadol som si jedno z bioukurčiat, pričom som z portfólia produktov odstránil mladé predavačky. Zobral som chladený výrobok do ruky a nenápadne som si odpísal názov farmy kde sa biokura narodilo a umrelo.
Po veľmi podrobnom naštudovaní cesty, filozofickej reči (ku kuraťu aj farmárovi) a vykonaní nutnej hygieny, som nastúpil do svojho biovozidla V3S s cieľom vybrať si svoje vlastné biokura na nedeľu, bioprasa na sobotu a biouhorku na súlož.
Hneď prvý pohľad na biofarmu ma fascinoval: Toľké zvieratká pobiehajúce po pastvinách, výbehoch a iných plošinách so šťastným výrazom v tvári (zobáku, očiach, chvoste) som nezažil ani na našich firemných „meeeetingoch".
Audiencia u baču, farmára, chovateľa a „biomejkra" sa začala zľahka a v príjemnom tóne.
„Dobrý deň. Som tu na to, aby som si vybral svoje biozviera, ktoré sa chystám zožrať a dohliadnuť na to, aby umrelo šťastné, teda bez nutnosti uvidieť zomierať svojich bratov a sestry a tiež aby im bolo dožičená všemožná lekárska starostlivosť vrátane psychologickej, respektíve psychiatrickej pozornosti v prípade, že by sa len predsa dostali do akéhokoľvek kontaktu s preživšími či známymi preživších kolegov".
Bača, farmár, pestovateľ ma uistil, že dvere mám kedykoľvek otvorené a môžem si so sebou prizvať bárs aj Freuda a veru že nič nekalé na jeho farme nezistím.
A tak aj bolo.
Prasa bolo fantastické, ovca srdečná, kravička milučká, len tá mrkva mohla byť aj neBIOtická.
