To je ten deň, keď si všetci plánujú po nehoráznom celotýždennom vypätí, poupratovať nie len svedomie, ale aj svoje príbytky jalových ilúzií.
A za niekoľko desiatok minút to čaká aj mňa.
Niekde v kúte už je naštartovaný (teda skôr pripravený na naštartovanie) vysávač (po česky lux – veľmi podivuhodné pomenovanie elektrospotrebiča) a mozog už vibruje na vlne nechutného besnenia odstraňovania prachu z miest, kde je prach prirodzený, alebo z miest, kde prach nikdy nebol.
Istota.
Skúšam sa ukľudniť tým, že Vatikán má právo na pravdu a teda ja, evajelik, aj tak nedosiahnem na spasenie, takže akákoľvek snaha o priadok z nekatolíckej strany je aj tak považovaná za úbohú podliezavosť.
Takže, možno, napriek všetkým zvyklostiam, budem upratovať až v nedeľu. Alebo sa toho vzdám a svojou špinou neurazím nikoho.
