Naďa (vymyslená)

Vždy znamená od času, keď som začal trpieť nespavosťou. Nehľadajte v tom nič tajomné, zákerné či nevyrieknuté, lebo sám neviem čo som tým chcel povedať, alebo naznačiť. Je to len holý fakt. Alebo takt? Nie, trakt to je.
Aspoň vidíte, Naďa, že aj taká maličkosť, ako dopis adresovaný Vám, prípadne daňovému úradu, ma dokáže rozrušiť natoľko, že zabudnem aj na svoje hemeroidy. A o tých by som Vám dokázal rozprávať. Dlhé hodiny a dni. Pri dobrom sekte a sviečkach. Viete o tom, že slovo „sekt“ nápadne pripomína sektu? Je to môj drobný objav a práve hľadám súvislosti.
Vrátim sa však k realite, teda k skutočnosti by sa dalo povedať, to znamená k tomu, čo práve prežívam. Viem presne kedy sa moje problémy s nespavosťou začali. Mohol som mať štyri roky a práve som začínal hovoriť. Nie moc, len občas, keď bol dôvod. Bolo sychravé, zimné ráno, ale sneh ešte nanapadol. Pristúpil som k oknu a vedel som, že pre takéto dni sa žiť neoplatí. Ľahol som si naspäť do postele a začal masturbovať. Nešlo mi to. Možno preto, že som ešte nevedel čo to je. Ale zacítil som divný pach. Tušil som, že nepochádza z mojej izby a s hrôzostrašnou predtuchou som pomaly vchádzal do kuchyne.
Ten pohľad ma šokoval a poznačil na celý život.
Nie Naďa, nevidel som žiadnu sodomiu, vraždu, či bieleho koňa. Takéto maličkosti by ma nerozhádzali. Ani ten najväčší diabol, pohan, nihilista, či šofér diaľkového autobusu by nevymyslel niečo tak strašné.

Rodičia pripravovali rybaciu pomazánku s cibuľou !!!

Naďa, teraz už určite chápete môj vzťah k pohyblivým schodom.
Naďa, teraz už určite chápete úplne všetko. Moje zvracanie pri pohľade na balet, závrate pri počúvaní akejkoľvek štátnej hymny, tras rúk pri plaveckých pretekoch, zimnicu pri pohľade na morskú soľ.

Milá Naďa a už dúfam chápete aj to, že sa s Vami už nikdy nemôžem stretnúť. Pri pohľade na Vás, nech ste akokoľvek krásna, mám v hlave len rybaciu pomazánku s cibuľou.

Neberte to osobne.

Váš oddaný Karol