Vyznanie

Vážený pán Ján.S., (na jazyk sa mi tisne oslovenie Vaša Excelencia, ale nechcem uraziť Vašu skromnosť a pokoru, ktorou ste tak preslávený), chcem sa Vám v mene Slovenského národa poďakovať za Vašu dlhoročnú starostlivosť o Slovensko a o nás, Slovákov. Chcem vyjadriť úctu k Vašej osobe, výnimočnej inteligencii, empatii a schopnosti diplomaticky riešiť akékoľvek konflikty.
Áno, viem, nájdu sa medzi nami stále farizeji, ktorí Vašu snahu podkopávajú na každom kroku, ohovárajú Vás, znehodnocujú a pošliapávajú Vašu Osobnosť (veľké „O“ je tu jednoznačne vhodné), no iba absolútny idiot nedokáže oceniť Vašu ochotu položiť život za národ v tanku, v Budapešti. A ten bulvár!!! Ako môže niekto znevažovať vaše sväté močenie z terasy?! Ako by Váš bývalý koaličný súkmeňovec a menovec Janko Ľupták riekol : „Veľmo ma srdco bolí“.

Vážený pán Ján. S, na záver ešte raz jedno veľké poďakovanie. Veď keby Vy ste neboli, už aj na Považí, Turci, Liptove, či Orave len po maďarsky by sme hovoriť museli. A verte mi, sám si Vašu bustu objednám a na vlastnú záhradu si ju ešte dnes inštalujem. Nech moje deti v Prahe vedia, kto je skutočné Slovenské kultúrne dedičstvo.