Mystik teda kontaktuje Noeho a začína organizovať všetky potrebné náležitosti, vrátane grafického návrhu a tlače palubných lístkov. Noe však bol zjavne zaskočený, keď mu Mystik zavolal na mobil, lebo práve ležal na bruchu svojej milenky niekde na Bali a o nejakých dažďoch sa mu ani nesnívalo. Prežíval práve medové týždne s novou súložnicou, ktorú zbalil na konferencii o svetových katastrofách v Káhire, minulý týždeň. Nadežda (tak sa volala po svojom otcovi, židovskom emigrantovi, ktorý musel utiecť z Izraela, lebo začal hlásať nepravdy o obriezke), pôsobila na spomínanej konferencii ako uvádzačka jednotlivých účastníkov do kresiel. Bola to láska na prvý pohľad zo strany Noeho, na druhý, zo strany Nadeždy – Noe totiž na druhej strane svojej vizitky, ktorú jej podával, pohotovo napísal momentálny stav svojho bankového konta. Nadežda vynikala predovšetkým svojou slovansko-židovskou krásou. Pri pohľade na jej nohy mal Noe dojem, že začínajú vyrastať niekde pri lopatkách a z profilu to nebolo o nič horšie. Ale nebola to len krása fyzická. Keď si večer Noe pri bare dával dvanásteho panáka, prekonal posledný kúsok vrodenej hanblivosti a Nadeždu aj oslovil. Je pravda, že jeho slovám nerozumel ani najlepší lingvista na svete (okolie odhadovalo jeho stav na 8 promile), ale Nadežda už aj tak bola dávno rozhodnutá na základe druhej strany Noeho vizitky, veľmi rada zareagovala na Noeho bľabot a čokoľvek povedala, zdalo sa Noemu ohromne vtipné, z čoho nadobudol dojem, že dievčina je , okrem krásy, aj ohromne inteligentná.
„No čo sa zase deje?“, s nechuťou sa Noe ozval do telefónu.
„Už sa to začalo, Noe. Neviem kde si, už päť krát som ťa dnes hľadal doma.“
„Čo sa začalo? Teraz nemám čas. Pracujem na niečom dôležitom a k dispozícii budem najskôr o dva týždne.“, odvrkol Noe.
„Noe, do čerta s tebou, neblbni. Začala sa potopa. Môj meteorológ tvrdí, že za pár dní si budem môcť v kľude pofajčiť už len na Gerlachu. Už aj moja kaviareň je pod vodou!“
„Mystik, Mystik, zase plašíš.“, nenechal sa Noe vyviesť z kľudu na pláži. „Na konferencii sme sa dohodli, že minimálne dvesto rokov nič nepodnikáme a ja tu mám pobyt zaplatený ešte na 10 dni.“
„Noe, myslím to úplne vážne. Dal som už do tlače palubné lístky na Archu.“
„Čože? Veď sme sa ešte nedohodli na dizajne? Dal si tam natlačiť aspoň môj portrét?“
„Jasné, máš ho tam. Z profilu. Vždy si vravel, že z profilu vyzeráš najlepšie.“
„No dobre, dobre. Čo na to OSN?“
„Tí ešte o ničom nevedia. Nechcem vyvolať paniku. Lístkov som dal natlačiť 2200. Tisíc pre teba, tisíc pre mňa a dvesto rozdáme pozajtra na krízovom zasadnutí organizácie spojených národov.“
„No dobre, dobre. Sadnem na najbližšie lietadlo a ty zatiaľ priprav Archu.“
„Archa je už dávno odkonzervovaná a čaká pri Mont Blanku.“
„Fajn, s Nadeždou sa pobalíme a letíme.“
„Počkaj, počkaj, Noe. Dohodli sme sa, že žiadne milenky!“
„Naďa nie je žiadna milenka. Zoberiem si ju za ženu.“
„Ty blb, veď jedna ťa čaká už na Arche.“
„S tou sa musím stihnúť rozviesť. Zariaď to, prosím ťa. Dúfam, že palubný lístok si Ester ešte nedal.“
„Nie nedal, ale, Noe, veď Ester s tým už počíta. Pobalila Ti už všetky veci, rozlúčila sa s rodinou a čaká Ťa na palube.“
„Tak jej to nejako vysvetli. Však niečo vymyslíš. Si Mystik...Nejakú ten srdcervúci blábol o tom, ako ju milujem, ale na Arche nie dosť miesta, alebo niečo podobné...Hlavne ju z tadiaľ nejako dostaň!“
„Ach jaj. Nejako to skúsim. Len neviem ako sa jej pozriem do očí. Vlastne ju za teba pošlem na smrť, Noe.“
„Neber to tak tragicky. Naďa sa ti bude páčiť, uvidíš.“
„A čo ja s ňou? Veď vieš, že ja si tam beriem Karola.“
„Aha, zabudol som. Tá tvoja orientácia a idiotské registrované partnerstvá!”
„Noe, chceš sa hádať? Aj ty si hlasoval za.“
„Ano, ale kvôli tomu, že si ma pred tým opil. Vieš, že zo zásady som proti. Je to nemorálne.“
„Dobre. Nechajme to teraz tak. O tomto si môžeme diskutovať na palube. Aj tak sa tam z nudy za chvíľu zbláznime.“
„A počúvaj, teraz ma napadá, Mystik, nie je tých 200 palubných lístkov pre OSN priveľa?“
„Možno áno, ale veď vieš čo by sa strhlo, keby si každý zástupca nemohol so sebou zobrať aspoň batožinu...A podľa dohody je každých začatých 15 kilogramov batožiny za jeden lístok.“
„Hm, zabudol som. Je to všetko nejako na rýchlo. Práve som si chcel dať kubánsky rum a kávu.“
„Jasné Noe, chápem. Teraz sa ale pobaľte a čo najrýchlejšie prilette. A mlč. Nie že sa v lietadle zase ožerieš a vytrúbiš, že sa to blíiži. Mali by sme problém s davovou psychózou.“
„Dobre, dobre, už toľko nepanikár. Všetko dobre dopadne. Máš už vybraté nejaké zvieratá? Okrem Karola, samozrejme.“
„Pár sliepok.“
„A kozy?“
„Tie zober ty.“
„Fajn. Sme teda dohodnutí. Nejaký ten materiál ešte vyberieme na mieste.“
A tak sa začala potopa sveta. Bol zachránený najlepší genetický materál človeka : Mystik, Noe, Karol a Nadežda. A niekoľko sliepok a kôz.
