Aj keď v bežnom živote preferujem formu pochvaly, odmeny a vyzdvihovanie kladných vlastností, pre oblasť BDSM to neplatí.
Áno, aj tu treba občas pochváliť, ale počas scénok sa skôr uplatňuje prísne, chladné a nekompromisné správanie disciplinujúceho.
Disciplína je vzdelávacím procesom,
je oveľa viac, ako iba reakcia na nevhodné správanie. Učí sa pri každom nádychu, čine, myšlienke a pocite. Je potrebné preventívne definovať pravidlá, ponúknuť vzory želaného správania a nacvičovať ho, využívať prirodzené a logické dôsledky, dovoliť riskovať a dať príležitosť poučiť sa z vlastných chýb. To všetko sa vlastne zhoduje s disciplínou, ako ju poznáme z každodenného života.
Disciplína je o vzťahu (rešpekt, úcta) - trest je o moci. Je zmysluplnou súčasťou výchovy, musí však byť vybalansovaný odmenou. A tu vidím najväčší rozdiel – vo vnímaní trestu. V BDSM svete je síce prítomný strach z neho, ale túžba po ňom je častokrát oveľa väčšia, je teda zároveň aj akýmsi druhom odmeny. A práve preto prichádza takmer vždy pred koncom scénky, ako jej vyvrcholenie, pričom dochádza k celkovému uvoľneniu emócií (plač) a následnému upokojeniu, niekedy aj k zmiereniu sa so staršími traumami a nepríjemnými zážitkami z minulosti, ktoré sa počas takýchto emočne vypätých scén vyplavia na povrch.
Ide tu preto aj o schopnosť zrealizovať scénku, teda vymyslieť úlohu, ktorá je pre submisívneho jedinca ťažko splniteľná (nie však nereálna), lebo cieľom nie je vždy jej samotné splnenie, ale dosť často aj neúspech (napriek vynaloženej snahe) pri plnení zadaného príkazu, po ktorom nasleduje buď fyzický trest (najbežnejší a najobľúbenejší je výprask, kľačanie v kúte a pod.), alebo psychické pôsobenie (ponižovanie, výsmech...), v závislosti od toho, čo obaja preferujú, čo ich psychicky a fyzicky vzrušuje a uspokojuje, prípadne spojenie týchto dvoch foriem.
Keďže sa nikdy nedejú veci, s ktorými nesúhlasia obidve strany, rešpektujú sa priania a hranice oboch, tak za jediný skutočný trest sa dá považovať iba ignorovanie druhého, nevšímavosť počas istej doby.
Do kategórie disciplíny by som zaradila ako hranie rolí, ako napr. učiteľ/žiak, rodič/dieťa, pán/sluha, dogplay, ponyplay, feminizáciu..., tak aj všetky aktivity týkajúce sa výcviku submisívneho jedinca a zavedenia zmien v jeho správaní.
Výsledkom efektívnej disciplíny je sebakontrola, rešpekt pred samým sebou, zodpovednosť a usporiadanosť správania. Pomáha vytvárať, ochraňuje a rozvíja zdravý obraz o sebe samom, vieru vo vlastnú hodnotu a schopnosti. Cieľom nie je niekoho zničiť, ublížiť mu, ale posunúť ho vpred. V niektorých D/s vzťahoch nejde vždy len o oblasť sexuality a „scénkovanie“, ale vplyv dominantnej osoby sa čiastočne posúva aj do iných oblastí života. Vtedy je možné tento vplyv (pokiaľ je to ich spoločný cieľ) využiť aj na odučenie od fajčenia cigariet, na podporu pri ďalšom štúdiu, pri športovaní/chudnutí, na zvyšovanie sebadôvery, odstraňovanie trémy alebo na doučenie zásad slušného správania...
Disciplína je prejav lásky, systém, ktorý určuje pravidlá a hranice, je to proces modelovania s cieľom vytvorenia zrelej osobnosti pomocou prostriedkov (trest, zákaz, odmena, ocenenie...), pričom v celom procese je najdôležitejšia dôslednosť. Je potrebné, aby disciplinujúci mal jasnú líniu disciplíny a aby vedel, čo v ktorej situácii robí, pretože výchova je vedomý proces, ktorý on kontroluje.
