Určite máte kamarátov, rodinu, bývalých spolužiakov, ktorí vás odhovárali od vysokej školy, ktorú ste si vybrali. Možno ste to vy sami, čo teraz ľutujete a šírite o svojej škole na internete niečo zlé. Len za posledný mesiac som čítala na Facebooku veľa vyjadrení o niektorých školách: A na čo ti to bude? Z tohto odboru je už veľa vyštudovaných. Veď ten odbor je blbosť. Nenájdeš si z toho robotu. Ja uznávam iba školy ako právo, medicínu a technické odbory. Áno doktorov je málo, ale nie každý má bunky na to aby to študoval, nie každý to zvládne, nie každý je dobrý v matematike, fyzike a chémii. Niekto nemá logické myslenie, ale je skôr umelecky založený. Prečo by takýto človek nemohol mať vysokú školu, ktorá ho bude baviť? Študent aby sa už bál odpovedať na otázku: Čo študuješ? Ak odpovieš politológia, história, filozofia, etika, VŠMU a iné spoločenské odbory, okamžite tvoj odbor skritizujú. Veľa ľudí však práve tieto odbory bavia. Možno rátajú s tým, že si nenájdu hneď prácu, ale keď ich to baví, prečo by to nemali študovať, keď je taká možnosť? Často sú aj tieto školy ťažké. Len na takej histórií musíte ovládať maďarčinu, latinčinu aj nemčinu. Niekto si vyberá školu aj na základe rodinných, finančných, zdravotných alebo iných osobných dôvodov. Preto si stále medzi sebou neznevažujme odbory, nevieme aké to je, kým sme daný odbor neštudovali. Ďalšou vecou je, že vysoká škola vám okrem titulu dá potrebné vedomosti, kritické myslenie, viete sa orientovať vo viacerých oblastiach, naučí vás toho viac ako stredná škola. Nikdy neviete, kedy sa vám aj ten podľa niekoho nepotrebný odbor zíde v iných oblastiach života. Samozrejme, úroveň nášho vysokého školstva nie je ružová. Najprv sa však musí začať od nás študentov. Keď si pozriete facebookovú stánku Priznania študentov, každý druhý príspevok je o tom, ako som niečo opísal na skúške.
Príklad 1: Ten pocit ked máte zajtra skusku a len dnes večer si robíte ťaháky a ste plný nádejí že to vyjde .. ale uz je 23:45 a vy ste spracovali len 4-tu otazku z cca 50- tich..grin emoticon. je to pocit na nezaplatenie,,,:D pravé motýle v žalúdku.
Príklad 2: Tie stavy, keď opisuješ na skúške z telefónu a on ti vypadne z ruky na zem a každý v miestnosti vrátane profesora sa na teba pozrie a ty už si v hlave premietaš, ako ťa zo skúšky vyrazia... TOP
Priklad 3: Caute - poviem to rovno, z vyse 60 skusok, ktore som absolvoval na VS, som 50 odpisal. Odpisal som vzdy, vsade, u hocikoho, z mobilu, tahaku, polozil som bomby, pouzival internet, schovaval som vsetko kade sa dalo,odpisal som na ustnej skuske,kde som bol len ja a skusajuci a nestalo sa to len raz. Odpisal som neodpisatelne, u najvacsich kapacit na univerzite.A vysledok? Mozno som to uz teraz dotiahol dalej ako ostatni biflosi. A nelutujem, uzil som si VS zivot, so vsetkym co k tomu patri
Už v tomto by sme sa mali zlepšiť. Potom prídem do praxe a nemám ani prax, ale ani základné vedomosti z môjho odboru, pretože som sa na škole nič nenaučil, ale opísal. V tomto prípade je potrebné spomenúť aj vinu skúšajúcich, ktorí opisovanie dovolia. Študent by si opisovanie nedovolil ak by vedel, že mu to neprejde a bude to mať vážne následky.
Ďalší názor, s ktorým sa stretávame, že dnes je už vysokoškolák každý, štúdium na vysokej škole sa berie ako samozrejmosť. No nikdy sa neuvedú čísla, ktoré by toto dokazovali. Faktom však je, že počet vysokoškolsky vzdelaných ľudí od roku 2007 klesá, z takmer 85 tisíc na 60 tisíc. Prepad nastal aj v počte doktorandov. Podstatné je, že bola prekročená hranica, pri ktorej bol počet prihlásených uchádzačov nižší ako plánovaný počet prijatý. Preto sa na školu dostanú aj študenti, ktorím ide iba o získanie titulu. Riešením by bolo zníženie počtu prijímaných študentov na vysokých školách. Tak by mohli daný odbor študovať iba tí, ktorí majú oň naozaj reálny záujem. Štúdium na vysokej škole nie je samozrejmosť. Percento vysokoškolsky vzdelaných ľudí nie je stále také, aké požaduje Európska únia a čoraz viac zamestnávateľov vyžaduje práve vysokoškolské vzdelanie. Je však iba na študentoch akú školu si vyberú, ako pristúpia k učeniu a či nakoniec uplatnia svoje vedomosti v praxi a vo svojom odbore.
