BS-pozitívna

Keď som bola deviatačka na základnej (drahí bloggeri, nešťastní zblúdilci, ktorí náhodne klikli na tento článok, či vy moji pravidelní návštevníci -preboha, ste vôbec nejakí??- prisahám na moju čiernu grafomanskú dušu, že je to posledný sebareflexívny príbeh z exkluzívnej série: Memoáre jednej1986-ky) hry na schovávačku som vymenila za kofolu na diskotéke a steny izby som si polepila plagátmi –v nadživotnej veľkosti- Backstreet Boys, čakalo na mňa, čerstvú 15-ku, prvé dospelácke rozhodnutie. Rozhodnutie vážnosti siedmeho stupňa povodňovej aktivity v Komárne zaradené pod tajným kódom V.S.S.Š.(a teda Výber správnej strednej školy). Ak zrovna nepatríte ku géniom typu...už ako trojročný vedel zahrať na klavíri všetky Mozartove skladby...alebo v prvej triede na základnej vyriešil záhadu čiernych dier....stáva sa toto rozhodnutie vecou neľahkou, chúlostivou...vyžadujúcou si mnohé obete...Aj na ľudských životoch napríklad v prípade, že vaša milujúca mamina nedokáže pochopiť, že vy ako 80kg chalanisko ako repa nepôjdete v žiadnom prípade študovať na konzervatórium balet.Nanešťastie nad nami bývala suseda Malinová, ktorej prvorodená dcéra chodí na elitné talianske gymnázium a podľa slov mojej drahej skromnej a všetkých svojich blížnych rovnako milujúcej maminy.. predsa nechce nikto, aby sme my Schönovci- potomkovia bývalej rakúskej cisárovnej- boli horší?! Všetci štyria členovia rodinky Úžasných dumali, hlavy si lámali, až vyhútali- teda tatko so svojím akožestatusom hlavy rodiny rozhodol, že ich najstaršia dcérenka pôjde študovať na prírodovedné bilingválne gymnázium s rozšíreným vyučovacím jazykom francúzskym. No neznie to úžasne?! Realita až taká úžasná nebola. V prvotnom ošiali osláv, čo vznikol po mojom prijatí na túto školu (bola som 9 zo 168...no nepochváľte sa...a to nás vraj všetkých vyberali ako čerešničky na šľahačkovú tortu...) sa akosi zabudlo na úplne (ne)podstatný fakt- povinnú francúzsku maturitu z troch prírodovedných predmetov. A ja sa akosi nekamarátim s tetou Matikou, biológiu študujem najradšej naživo a chémia je pre mňa španielska dedina. Nikdy som nemala ambície stať sa ďalšou Marie Currie, či vynájsť nový liek proti potivosti malíčkov na ľavej nohe. Ja, ktorá som čítala históriu studenej vojny namiesto rozprávok o mackovi Puf, som túžila pracovať pre OSN. No pozor vážení, nie ako nejaká „slečna Hocikto uvarte mi kávičku“, ja som chcela sedieť priamo v oválnej pracovni.....(alebo to je už z iného príbehu?...)No nejdem vás, už ďalej napínať, lebo aj náš pán slovenčinár sa riadi heslom, že v stručnosti je krása...(preto som JA mala vždy zo slohov samé trojky.. no usilovne na sebe pracujem... pijem len acidofilné mlieko, hltám modré ženšeňové pilulky a......no vidíte- zasa začínam).Počas nasledujúcich štyroch rokov som oľutovala, oplakala.. -a ostatné výrazy by boli prístupné až po nekresťanskej dvadsiatejdruhej hodine- svoje rozhodnutie. No niekto tam hore mal asi so mnou onakvejšie plány... Od septembra(nastáva neočakávaný dejový zvrat) sa mi podarilo prestúpiť na novú školu.......lebo- dosť bolo ľutovania, obviňovania všetkých počínajúc našim pánom školníkom až po môjho drahého tatina za moje päťky z matiky, vybuchnuté skúmavky počas labákov z chémie, lebo sakra kto vie, že kyselina sa nemá miešať s tou ružovou gebuzinou?!Na novom gymnáziu som momentálne klasifikovaná ako ten prišelec (čo sa im hneď nasťahoval do ich školského časopisu Gympeľko) bez priateľov, minulosti, tá nová, tá 19- ročná, čo ešte chodí na strednú (čo veru nie je lichotivý prívlastok)...len sa modlím, aby si ma raz niekto nepomýlil s pani profesorkou... Včerajší večer som sa pri piánku a nugátovom kapučíne poriadne rozosmutnila a roznostalgiovala......poznávacie zájazdy v našej „alma mater“ Francúzsku s mojimi dnes už exspolužiakmi, -5 stupňov v triede počas zimných mesiacov, naše školské P.R.D.(Progresívne Rádio Dneška), tlačenica na bagety v školskom bufete, nechutné langoše v jedálni...Chýba mi to.Z dobre utajených zdrojov (Maťa Š.) som sa dozvedela, že v mojej bývalej triede je vraj v týchto dňoch chladnejšia atmosféra ako v síbirskej tajge počas studenej vojny. Jano sa nerozpráva s Evkou, Evka sa nerozpráva s Nikou a Nika už ani neviem s kým....Stužková je za rohom...Osem razy sa opakovalo hlasovanie o pohároch. Má sa na nich dátum našej stužkovej napísať s lomítkom alebo s pomlčkou? Nesprávne rozhodnutie ovplyvní zvyšok nášho života...Tak sa zúfalo pýtam ružové alebo tmavo modré tričká?? No milí exspolužiaci-ak už musím byť taká oficiálna- chcem vám povedať (aj, keď sa budem rúhať a asi ma ukameňujete), že mi je úplne šumafuk, či naše oznamká budú červené alebo mrkvovočervené. Je mi jedno, či budeme oslavovať Pod stromom alebo v luxusnom hoteli. Je mi jedno, či mená na našich stužkách budú vytlačené alebo vyšité hand-made žltou niťou pre lepší efekt. Je mi jedno, či si šaty zašpiním od „kúpenských“ koláčov alebo od tých priamo napečených na starej maminých pekáčoch...Len chcem byť s vami. Poslednýkrát. Opäť. Chcem byť jednou z vás.....Pozor! Horeuvedený príbeh napísaný podľa reálnej udalosti obsahuje prvky fikcie!