Štrbavý úsmev za 4 koruny

Pozor- nasledujúce riadky by mohli vyvolať pohoršenie u za a) ultraextrémnych pánov s vyholenými hlavami, za b)ľudí, čo môj príspevku ohodnotia ako rasisticky orientovaný(a nebudú to myslieť ako kompliment), za c) tých, čo nemajú zmysel pre humor. Siedme nebo pre nás amatérskych „pozorovačov“ nastáva okolo piatej poobede, keď všetci pracujúci a dane si poriadne platiaci občania nášho štátu cestujú MHD-čkou z.......(každý si doplní prídavné meno podľa ľubovôle)práce domov. Módna prehliadka najrôznejších štýlov, vkusu, voňaviek. Pankáč s piatimi piercingmi v obočí a červeno-zeleno-modro-žlto ježatým účesom pokojne sediaci vedľa pani veľkej biznismenky v decentnom sivom kostýmčeku, nervózne a večne nestíhajúce maminy obťažkané hŕbou tašiek ponáhľajúce sa za svojím vyhladovaným a školou umučeným drobizgom, či možno vy milí bloggeri.... tak mi zakývajte, ak ma náhodou zbadáte, ako si vás (ne)nápadne prezerám spod včerajšieho SME-čka.Aj dnešný deň bol taký. S desaťminútovým meškaním (na sekundu presný ako vždy) sa dohrkotal starý Ikarus. Mal ešte všetky štyri kolesá, takže SAD-kou uznaný- spôsobilý jazdy. Rýchlo som nastúpila.. s takmer čistým cestovateľským štítom, pretože som sa ani veľmi netlačila a stúpila som na nohu len jednému pánovi, ktorý sa neuveriteľne podobal na Pavla Bruchalu (týmto ho chcem oficiálne pozdraviť a odkázať mu, že maminke sa fakt veľmi páči). Sadla som si úplne dozadu k oknu, aby som si v kľude prelistovala knižku z povinného čítania ..(no dobre dobre.. chcela som mať na všetkých lepší výhľad.. hádam ma za to neukameňujete..). Vonku sa zatiaľ traja malí cigánikovia pri nastupovaní veselo strkali, štípali sa, smiali sa na plné hrdlo...nenadarmo v ich žilách koluje kočovnícka krv. Sedemročné kakaové šidlá, ktoré neobsedia na jednom mieste ani sekundu, oblečené v starých špinavých teplákoch a roztrhaných Adadidas tričkách, pre ktorých svet je malou gombičkou. Pri kupovaní lístkov u pána vodiča nastal menší zádrheľ finančného charakteru.... Drobné mince vysypané do jeho dlane vystačili len na dva lístky. Zlý ujo „gadžo“ bol neoblomný -zadarmo sa voziť v JEHO autobuse nikto nebude. Nakoniec lós označil dvoch z nich, ktorí boli VyVolení cestovať autobusom. V tom okamihu sa začali tie huncútske chlapčiská naháňať po celom autobuse, prekrikovali sa, presadali si aspoň šesťkrát, kým si našli to svoje „srdcové“ najpohodlnejšie sedadlo, prihovárali sa tetám sediacim okolo nich a ukazovali usmiate štrbavé ústočka, ktoré zubnú kefku videli asi len v reklame na žuvačky orbit počas argentínskej telenovely. Ich vzrušenie prezrádzalo, že taká napohľad obyčajná cesta autobusom pre nich znamenala viac...Viac ako pre nás exkluzívna dovolenka na Kanárskych ostrovoch, nová supermoderná vyklápacia Nokia a la James Bond, ako nový televízor s plochou obrazovkou (teda pardón plazmovou)...ako...A vy? Nezabudli ste sa ešte tešiť z obyčajných vecí....z toho, že ste mali na raňajky čokoládový kroisant, z úsmevu tety zeloovocinárky, čo vám predala akciové jabĺčka, z neslušného vtipu, ktorý vám vo výťahu povedala suseda Fujková...z...Ľudia v autobuse sa usmievali spolu s nimi, napätie im z tváre opadlo ako šibnutím čarovného prútika... konečne sa smiali aj očami...PS: Nabudúce ti tú cestu zaplatím.