Divadlo z Pasáže

Pištu som stretla po prvýkrát pár dní pred Vianocami. Na bystrickom námestí. Pouliční muzikanti ticho vyhrávali Tichú noc, do ich rytmu natriasala Perinbaba svojimi plachtami, v stánkoch s občerstvením rozvoniavalo varené víno, klinčeky a pečené klobása, ľudia sa veselo smiali, vo vianočnej eufórii nakupovali darčeky typu kožené púzdro na peniaze okolo krku pre starého otca, fotili sa pri živom betleheme, kde mohol byť každý na chvíľu Jozefom, či Máriou alebo malým Ježiškom a to len za ...59,90! aj s fotkou...... Stála som pri obrovskom vysvietenom vianočnom stromčeku v červenej sante čiapke správne vianočno-nostalgicky naladená, pohmkávala som si s Helenou Vondráčkovou „Já sním o Vánocích bílých“ a čakala na kamošku, aby sme mohli zahájiť akciu “Spunčovanie 2005“. Vtedy som ho zbadala.Vyzeral byť iný. Teda... nemal oblečené červeno-bielo pruhované plavky na zimnej bunde, ani nevyzeral ako bratranec E.T-ho, ani nevykrikoval, že je Kazisvět V.I z Boží vůle král....Nie.No vyzeral byť iný. Vo vnútri. Zatvorený vo vlastnom svete. Priznávam, že v spoločnosti postihnutých ľudí neviem, čo s očami, kam s rukami. Pozerať sa doľava, doprava, na sever, do ich očí, tváriť sa, že ich nevidím, bežať im na pomoc... Zamieril rovno ku mne... V prvom momente som sa chcela otočiť a zmiznúť. Alebo sa skryť za fontánu. Alebo utiecť do najbližšej cukrárne...Neskoro. Pristúpil ku mne a ťažko artikulujúc sa ma spýtal, koľko je hodín. Šikmá veža s mestskými hodinami ukazovala niečo po piatej. Aj tak som sa aspoň zo slušnosti pozrela na hodinky a s trošku... čestne priznávam... sileným úsmevom a la modelka v reklame na orbitky som mu odpovedala. (Choď už..no tak už choď...)Nešiel....Zato mi dôverne prezradil, že ide na poštu a, či náhodou neviem o koľkej zatvárajú....Zrazu sa tak nákazlivo usmial. „Ja som Pišta a ty..?” A vtedy som dostala bláznivý nápad, že som si možno našla nového kamaráta. A, že už vlastne nechcem zdúchnuť, ani sa prepadnúť do pekla..(veď kulisárom z Pekla štestí by som aj tak narobila len samé problémy)...že Pišta vyzerá byť strašne zaujímavý človek a tak.....Nádych. Úsmev. „Inga.” „To si asi nikdy nezapamätám- ja hlava deravá...” A ďalší úsmev od ucha k uchu.„A nevidela si ma náhodou v telke? Som herec, vieš.” pochválil sa mi hneď Pišta s hrdosťou v hlase. Potom dôležito dodal, že včera sa vrátil z Bratislavy, kde malo „jeho“ Divadlo z Pasáže predstavenie. No druhým dychom smutne doložil, že na ich vystúpenie prišlo málo ľudí. Ale, že to vraj nevadí, pretože sa s ostatnými členmi súboru super zabavili na hotelovej izbe. Vraj niekto doniesol fľašku vodky a každý ochutnal. Aj on musel, aby nebol za bábovku. Ale nech to nepoviem ich riaditeľke, lebo by bolo zle. Nato si ma zaviazal skautským bobríkom mlčanlivosti a podplatil mandarinkou. Že ich tam fotil na plagát taký smiešny ujo, ktorý povedal, aby si všetci ľahli na zem. Fakt to bola strašná sranda. Zrazu sa ma s vážnym pohľadom dospeláka spýtal, či náhodou neviem, prečo prišlo na ich predstavenie v Bratislave tak málo ľudí. Zostala som zarazene stáť. Je pravda, že väčšina z nás ani netuší, čo sa v týchto postihnutých ľuďoch skrýva, že môžu úplne normálne komunikovať, že patria do spoločnosti a sú jej normálnou súčasťou. Je pravda, že doteraz som sa ani ja ktovieako netrhala kúpiť lístky a pozvať mojich priateľov do Divadla z Pasáže.. .A tak Pištovi vysvetľujem, že ľudia sa vždy boja tých, čo sú iní.A zrazu sa za to tak veľmi hanbím. Pretože ľudia ako Pišta si zaslúžia moje (naše) povzbudenie, či obdiv...A sľubujem si, že tam raz zájdem. Za Pištom. S veľkou čokoládou a červeným balónom. Divadlo z Pasáže je občianske združenie, ktoré pôsobí v Banskej Bystrici od roku 1995 a pracuje s ľuďmi s mentálnym postihnutím. Od svojho vzniku naštudovali herci v tomto divadle 8 inscenácií, natočili celovečerný hraný film „Z denníka jedného vagóna“, 4 televízne dokumenty v spolupráci so Slovenskou televíziou, TV Markíza a Českou televíziou. Zorganizovali v Banskej Bystrici prvý ročník medzinárodného divadelného festivalu: „Arteterapia, teória a prax v krajinách Vyšehradu“ a zorganizovali internú divadelnú prehliadku. Okrem toho sa zúčastnili medzinárodných festivalov a divadelných prehliadok v Dánsku, Českej republike (Praha, Brno, Ostrava, Slavičín, Zlín) a na Slovensku. (informácie použité zo stránky www.divadlozpasaze.sk)