Žaby na prameni

Mal moderovať Budatínsky rínok, podujatie, ktoré každoročne organizuje Považské múzeum v Žiline. (Považské múzeum je organizácia, ktorú zriaďuje VÚC Žilina.) Podmienky aj termín boli dohodnuté. Roman však netušil, že žilinská „vucka“ medzičasom korigovala kritériá výberu dodávateľov. Jedným z hlavných kritérií sa stalo, že sa dodávateľ musí priateliť a stretávať iba s takými ľuďmi, ktorých „vucka“ považuje za vhodných. Že asi preháňam? Vôbec nie . Veď oni sa s tým ani netaja. V telefóne totiž oznámila pani z múzea Romanovi, že bohužiaľ nemôže moderovať Budatínsky rínok, lebo z VÚC im dali taký príkaz. Podľa nich to vraj nie je vhodné, lebo ide kandidovať spolu s pánom Róbertom K. a pánom Borisom S., ktorí sa údajne kriticky vyjadrili o Budatínskom parku. Už som počul všeličo, ale takýto mocenský, urážlivý a diskriminujúci dôvod na zrušenie dohodnutej práce ma v prvom momente šokoval. Keď som predýchal prvý nápor emócií, začal som uvažovať kde a kedy som sa kriticky vyjadroval na adresu Budatínskeho parku. Veď ako bývalý riaditeľ Považského múzea som sa aj ja svojím dielom pričinil, aby bol revitalizovaný. Budatínsky rínok je podujatie, ktoré som zakladal a ktoré úspešne pokračuje už štvrtý rok. Nechcem si robiť zásluhy iba podotknúť, že nemám dôvod kritizovať niečo, čo je tak trochu aj mojim dielom. A keby som sa aj kriticky vyjadril... To predsa nemôže byť dôvod na to, aby môj priateľ prišiel o prácu. Myslel som si, že takéto praktiky skončili v osemdesiatom deviatom. Táto skúsenosť však dokazuje, že na žilinskej „vucke“ asi zaspali dobu. Romana pozvem na pivo. Dúfam, že aspoň takto mu trochu vykompenzujem stratu a priateľsky si pokecáme.