ľalia

Kráčala temnou ulicou. Jemný vánok sa pohrával s listami v korunách stromov. Bola jeseň. Vo vzduchu však bola cítiť nadchádzajúca zima. Ostrý vzduch ju pichal v pľúcach. Vnímala prítomnosť ďalšej osoby. Obhliadla sa. Nik tam nebol. Potúžila sa myšlienkou, že sa jej to len zdá. Pokračovala v ceste. Išla touto trasou už veľakrát. Nemám mať z čoho strach, nahovára si. Odrazu sa pred ňou objavil muž. Bol tajomný, odetý v čiernom. Dlhý plášť vial v prúdoch vzduchu. Vlasy sa skrúcali podobnými pohybmi. Sústredila sa na tvár. Mal neprirodzene bledú pokožku. Z diabolských očí šľahali plamene. Pekne vykrojené pery sa zvlnili do úškľabku. Odhalil zuby. Panensky biele. Neprirodzene dlhé rezáky. Tvár dopĺňal štíhli dlhší nos. Zastala. Kráčal cestou k nej. Jeho krok bol jemný, akoby sa nedotýkal zeme. Podišiel k nej. Vzhliadla do jeho opojných očí. V okamihu vedela že je stratená. Dotkol sa jej šije. Nebránila sa. Poddala sa mu, a on to očakával. Vedel, že je v opojení hlasu. Jemnému, sladkému, vzrušujúcemu, príťažlivému, neodolateľnému... Počuje ho len obeť. Prisal sa jej ľadovými perami na krk. K jej žile sa prerezali dva ostré, dlhé špicáky. Skoro po tom túžila. Pocítila bolesť. To sa jej už horúca a horká krv valila von z tela. V duchu sa pousmial, chutila presne tak ako očakával. Chuť to bola podmanivá, vášnivá, plná bôľu z odchádzajúceho života, pritom sladká ako najjemnejšia čokoláda. Z hrdla sa jej vydral ston. Prerušil tok jeho myšlienok. Prestal piť. Obzrel si ju. Skrývala sa v jeho náručí ako vymierajúci kvet. Ešte aj tá krv voňala po kvetoch. Po ľaliách. Aj ju vystihujú. Okolo tváre jej padal vodopád bohatých, zlatých kučier. Pery ako púčik ruže sa jej od slabosti chveli. Noštek sa namyslene dvíhal dohora. Oči farby čerešňového dreva uprela na neho. V tých očiach videl strach. Pevnejšie si ju k sebe privinul za úzky driek. Nevedel ako sa to stalo. Veď je to potrava. Chvíľu sa tomu pocitu bránil. Chvíľu s tým pocitom bojoval. Ten cit bola láska. Vzplanul láskou k nej. Nežne jej šepol do ucha,: „Už sa neboj... Teba si nechám.“ Premenil ju na dieťa noci.