Pretože už dávno mám oprávnenie na malé motorové plavidlo a na vojenčine som si všeličo užil s motorveslom a močálom, driemala vo mne túžba, zostrojiť si vlastný čln. Od myšlienky k činu bolo ešte bližšie, keď mi kamarát ponúkol zánovné prídavné nádrže používané na „Čmelákoch“.
Medzitým dokončili aj nové Vodné dielo, takže vhodná plocha na plavby bola v dosahu. Od nákresu po realizáciu, bola cesta krátka. Plaváky boli na „rýchly čln „ako stvorené. Vytvoril som oceľový rám z joklových profilov, rozmiestnil 3 plaváky tak, aby vpredu bol jeden a vzadu při motore dva. Výtlak postačoval s 20 % nou rezervou.
Plaváky som neupravoval, iba som ich z bezpečnostného dôvodu“napechoval“ drobným guľôčkovým polystyrénom. V strednej časti boli opásané nerezovou ojímkou a vpredu uchytené pôvodným , ale dosť tenkým závesom. Všetko som osadil do rámu . Z tenkého hliníkového plechu, bola vyrobená podlaha. 2 sedačky a ich rám bol upevnený do hlavného rámu.
Riadenie bolo priamo ,závesným motorom za chrbtom. Pohonnú jednotku tvoril staručký, ale spoľahlivý Jikov. Čím viac sa blížil okamih dokončenia plavidla, tým som bo nervóznejší. Už som si v duchu predstavoval, ako držím na hladine krok, vďaka štíhlosti trupu s Johnsonmi, Volvami a inými značkami. Nadšenie trochu zaslepuje oči a prehliada nedostatky. Tak to bolo i v tomto prípade.
Konečne svitol deň „P“. Naložil som plavidlo na svoje ISUZU a doslova letel na skúšobnú plavbu. Bol krásne augustové odpoludnie, teplota vody 19° a už sme skladali plavidlo na hladinu. Kamarátovi som dal všetky veci a ja v plavkách, teniskách a tričku, som sa už hrnul do sedačky. Našiel som si správnu polohu, aby bolo vyvážené a chvíľu sa iba tak pohojdával na vlnkách.
Odnieslo ma to kúsok od brehu, tak mi Peťo dohodil aj veslo. Nemotorne som sa„krídlil“ na sedačke a po chvíľke, motor začal pracovať . Čln sa krútil pomaly v miernej zatáčke a mňa už čerti pokúšali, „riadne to rozpáliť“. Ale anjel strážny mi našepkával, aby som sa nevzďa1oval od brehu. V pravidelných „obrátkach“ som sa jemne preháňal pozdĺž brehu.
Asi po pol hodinke som doplnil palivo a dádherným rondom to naplno „odpálil“ od brehu. Tesne vedľa mňa a rýchlejšie, si to šinul čln s motorom Johnson. Majiteľ uznanlivo kývol hlavou a odpútal moju pozornosť. V rýchlosti asi 50 km/hod, sa jeho vlna prevalila cez môj predný plavák a nesmierna sila ho sklonila dolu. Predný záves plaváka sa vytrhol zo spojenia s rámom a čln vletel pod uhlom asi 50° takmer celý pod hladinu.
Ja si pamätám len katapultovanie zo sedačky, pád pod hladinu a neusála obava, aby ma moja „ponorka“ „nezrazila“ . Bol som v tretine šírky nádrže a mojou záchranou boli trosky lode. Predný plavák objímka rozrezala na polovicu a ruličky polystyrénu sa vznášali okolo na hladine Dva zadné plaváky trčali z vody ako veľké cigary a ja som rukami ,pomaly vesloval k brehu. Tak nádejne začínal ten deň a tak neslávne skončil....
