V októbri r. 1944, celá smena, asi 15 robotníkov začali kopať obranné zákopy při osade Kysľa. Deň predtým iná smena, vykopala dlhý zákop asi sto metrov na náprotivnom svahu. Atmosféra bola dosť napätá, lebo Nemci už údajne boli v neďalekej Žarnovici . Ochranu smeny zabezpečoval jeden vojak skrytý pri prvom hrobe neďaleko cintorína.
Asi po hodine kopania, ktosi spozoroval pohyb ľudí pri zákope na náprotivnom svahu. Všetci si vydýchli, pretože tam mala prísť čata našich vojakov. Netrvalo však ani desť minút a cestu za baníkmi „pokropila“ krátka zastreľovacia dávka z guľometu. Náš zákop obsadili Nemci a ich streľbu okamžite opätoval vojak od cintorína. Baníci si políhali do priekopy vedľa cesty a čakali najhoršie
Paľba guľometu sa preniesla na miesto ku hrobu a bol to nerovný boj. Trojčlenná hliadka a jeden vojak. Presnosť a kadencia zbraní sa prejavila. Raneného vojaka „dorazili“ granátom. Potom sa paľba sústredila na cestu. Jeden z baníkov sa rozhodol že sa vzdajú a vztýčil košeľu priviazanú na násade lopaty. Dlhá dávka sa sústredila na toto miesto a násada sa rozletela na kúsky. Nebolo na čo čakať Guľky kropili cestu a hľadali svoj cieľ.
Keď strieľali iba pušky, otec vyskočil z priekopy a prebehol cez cestu . Tam skočil do potoka. Paľba zosilnela práve tým smerom. Skrčený i kolenačky, brodil sa vodou a skalami smerom proti prúdu domov. Voda nebola hlboká, najviac tak po kolená. Na cestu vybehol až kilometer vyšie. Streľba sa ešte ozývala, keď započul zvuk blížiaceho sa auta. Znova skočil do potoka.
Našťastie to boli naši. Stará Pragovka viezla asi 20 vojakov na ochranu zákopov. Vyškriabal sa z potoka a mával na nich rukami. Keď zastavili, oboznámil ich so situáciou, aby tam nevbehli do pasce. Vzdialená streľbu už nebolo počuť. Keď odchádzali, mal z toho zlý pocit, trápil sa , ako skončili jeho kamaráti z bane. Domov prišiel až večer. Veď odtiaľ kráčal ešte viac ako dve hodiny a polovicu hore kopcom.
Na druhý deň sa dozvedel, že všetkých baníkov odvliekli do Žarnovice. Odtiaľ ich našťastie prepustili, vďaka ich nemeckým priezviskám a priamej apelácii vedenia banského závodu. Mali však všetci naozaj namále. Auto s našimi vojakmi tam nedorazilo. Zrejme usúdili, že by ich prítomnosť baníkom iba priťažila. Ťažká to bola doba, keď Smrť číhala na každom kroku.
