Významným medzníkom boli rotačné čerpadlá. Bola to tortúra hľadaní a predovšetkým „znásilňovaní“ motora do daných podmienok. Bolo nevyhnutné zjemniť jeho chod, utlmiť hluk a vibrácie, stlmiť záberové rázy, zlepšiť tepelnú charakteristiku, reguláciu, akcieschopnosť, pohotovosť, váhu, atď.....
Konštruktéri naozaj nezaháľali, ale ďaľší vývoj uviedol Dieselov motor do „začarovaného kruhu“. Charakteristiku a parametre motora sú známe už v plienkach jeho základného vzorca. Posledné obdobie vývoja intenzívne laboruje s parametrom tlaku vzduchu a paliva. Všetko má však svoje hranice a určité „priestrely a chyby“ nevykompenzuje ani dobrý software.
Dieselov motor, je predovšetkým preto úsporný z hľadiska spotreby paliva, lebo jeho parametre dané výpočtom, sú zostavené na hranici jeho deštrukcie. Keby sme totiž na chvíľu nechali motor pracovať s maximálnymi parametrami, došlo by k jeho zničeniu.i Preto je jeho riadiaci systém veľmi inteligentný a kontroluje jeho chod niekoľkými riadiacimi vetvami.
Při poruche akéhokoľvek systému riadenia a kontroly, dochádza k obmedzeniu výkonu motora a následnej signalizácii. Dieselov motor sa po revolučnom vývoji a elektronizácii vstrekovacích čerpadiel, nakoniec pretransformoval do podoby zážihového motora, Systém Crdi a Hdi, je v podstate okopírovaný systém vyvíjaný v USA v 60-tych rokoch.
Každá etapa vývoja Dieselovho motora, vytvorila následný problém. Otvory trysiek majú priemer menší než 13 /tis.mm, čo je 20 násobne menej, než ľudstý vlas. To si vyžiadalo vývoj špeciálnych typov palivových filtro. Vysoký tlak paliva kladie enormné podmienky na utesnenie a mastenie komponentov trysiek a čerpadiel. Pilotný vstrek paliva si vyžiadal kvalitný software, ale i značný prebytok stlačeného vzduchu.
Vymenovať by sa dalo ešte mnoho problémov. V neposlednej rade sú to emisie. Tie dokáže na krátky čas čiastočne eliminovať systém WAPOF, ale aj tento filter je po 50 tis.km upchávaný a regernerácia je iba dočasná. Nehovoriac o komplikovaných postupoch. Emisie dieselovho motora sa zisťujú iba tzv. náhradnou metódou merania dymivosti. Analyzátor výf. plynov by stál v prepočte milióny Sk. Nuž a kto tento drahý vývoj zaplatí ? No predsa zákazník.
