Pracujem v oblasti techniky, v ktorej sa vyskytne veľa „náhod“, „naschválov“, a „záhad“. A to aj napriek tomu, že pristupujeme k práci zodpovedne a cieľavedome. Ľudove povedané, náhoda je blbec, alebo jednoducho sedí tam „žaba na prameni“. Tých prirovnaní by sa našlo veľa a bol by koniec stránky. Sme doslova posledná „inštitúcia“, kde sa snažíme rozlúsknuť aj najtvrdší oriešok, prečo motor nepracuje.
Jedného dňa sme začali hľadať príčinu, prečo sa zastavil motor vozidla Ford Windstar, 3,0. Schematicky a premeraním bolo preverených cca 90 spojení, všetky čidlá, snímača, napájania, hmotové spojenia, riadiaca jednotka atď. Vystriedali sme niekoľko diagnostických zariadení a neustále sporadicky chýbal signál otáčok motora. Osciloskop nezachytil markantné chyby. Signál bol , o chvíľu nebol a tak dookola. Bolo to nepochopiteľné. Kontrolovalo sa znova
Vozidlo sa krátko štartovalo snáď aj päťdesiat -krát a nič. Až „keď sa čerti pohrali“, zostalo ozubené koleso snímača otáčok stáť práve tak, v takej polohe, že sme uvideli miesto, kde bol „vylomený „ zub. Koleso má svoje miesto, kde je medzi zubami medzera, ale toto bolo naviac.
Podobne sme sa „vytešili“ s motorom Ford Focus ,taxislužby, kde motor vypol pri prejazde pravotočivou zátačkou a nebolo to výpadkom nedostatku paliva. Keďže záležalo od odstredivej sily v zatáčke, ako rýchlo motor vypol, hľadali sme všetko čo sa môže vôbec touto silou posunúť a motor zastaviť. Ak bola zatáčka mierna, alebo malá rýchlosť, vozidlo fungovalo. Keďže to bolo prevážne mestské taxi, hľadali sme súvislosti, pretože iné vozidlá s podobným počtom ubehnutých kilometrov tento problém nemali. Urobili sme pokus pre overenie hypotézy a ostrú zatáčku sme prebehli s vypnutou spojkou. Motor sa nezastavil.
Sú chvíle v živote, kedy človek akoby mal niekedy s rozvahou ustúpiť pre okolnosťami, alebo náhodami. Akoby akceptovať momenty, ktoré nám chcú niečo naznačiť. Ako naposledy, keď nás zavolali k vozidlu s pohonom na LPG a ktoré na ceste už pár minút „rozťahovali“ a plyn bolo cítiť aj kilometer za nimi. Doslova sme ich vyhnali od vlastného vozidla. Ale vždy lepšie, jako s nimi o chvíľu „lietať.
Opísal som svoju skromnú skúsenosť a pripájam sa k Zdenke Prednej a súhlasím, že keď to nejde, tak to nejde. Nechajme čertov kým sa pohrajú. Aj ich to predsa časom prejde.
