Bol krásny októbrový deň, slnko šteklilo lúčmi naše oči, keď sme s nádejami hľadeli na oblohu. Pred hangárom sa na nás doslova usmievala bielomodrá Cessna. Krásny deň sľuboval krásne zážitky. S kolegom sme si ešte raz skontrolovali doklady a pozorne poprezerali nosné prvky lietadla. Okolo poludnia, nás už krídla niesli k môjmu rodnému kraju. V bezpečnej výške ponad pohoria. Na obrazovke žiaril dátum, 10.10.2010.
Kochali sme sa krajinou, zmaľovanou tisíc farbami a cvakli pár záberov. Let v bezpečnom lietadle, v bezpečnej výške a za krásneho počasia sa nám prelieval pocitmi až do krvi. Vyžívali sme sa čarovnými výhľadmi . Zamávaním krídiel sme pozdravili deti, ktorré na stráňach púšťali šarkanov. V previdelných intervaloch sme zhodnocovali plochy na možné núdzové pristátie.
Vytešených a trochu vyhladnutých ,nás prijalo najbližšie letisko. Dobrý obed a nealkoholické pivo zahnali posledné trápenia. Spod krídla v tieni sme sledovali nácvik rogalistov a ich vzlety aj pomocou automobilu. Slnko sa pomaly skláňalo k obzoru a bol čas k odletu. Mali sme pred sebou ešte 60 km.
Vzlietli sme a stúpali v ľavotočivej zatáčke. Po vyrovnaní a ustálení kurzu, sa zrazu motor podivne rozochvel. Postupne strácal výkon a do kabíny sa začal šíriť zápach spáleného oleja. Boli sme rovno nad mestom , už v okruhovej výške. Rozhodli sme sa okamžite. Miernym oblúkom na strednom výkone, sme sa vracali na pristátie.
Po ohlásení poruchy a úmyslu znova pristávať, sme sa samozrejme stali stredom pozornosti. Vytvárali sme poriadnu dymovú clonu a iba vďaka tesnej protipožiarnej prepážke, sa dovnútra šíril iba zápach. Stiahli sme prípusť na minimum, pretože dymenie z motora bolo už nevyspytateľné.
Keď sme sa dotkli dráhy a čo najkratšou cestou zarolovali ďalej od ostatných lietadiel, doslova sme vypadli von.
Dym ešte vystupoval z vetracieho otvoru motora a nám bolo zrejmé, že sa jedná o vážnejšiu poruchu.
Po kontrole a zabezpečení lietadla nám už bola situácia jasná. V duchu každý sám vyslali k nebu niekoľko „otčenášov“. Za to šťastie , že sa nám to nestalo nad lesmi a dolinami počas preletu. Hoci sme mali stále dostatok výšky, núdzovo sadať do neznámeho terénu, to je diametrálny rozdiel, ako pristáť na letisku. A tak ešte raz, ...ďakujem Ti Bože „
Vždy po návrate, šťastne som sa smial,
cítil sa sťa oblohy král, kým veterán
mi jedného dňa riekol :
„čas skúseností ešte nepretiekol,
kým si sa strachom hore neposral“..
