Pod váľandou sa mi podarilo objaviť vianočný darček jako prekvapenie a snehu napadlo vyše pol metra. V kuchyni sa premieňali rozmanité vône a mama sa veselo krútila okolo sporáka.
V tomto roku sme si kúpili prvé rádio. Malo názov Opera a bolo nesmierne veľké a krásne nalakované. Od prvej chvíle som si zaumienil, že gramafón ku nemu si vyrobím sám. Toho roku pribudol do kredenca aj elektrický mixér a ľahšia žehlička. Okrem toho vysávač a na stromček nové elektrické žiarovky. V garáži čakala na mamu nová elektrická práčka.
Bol to krásny rok. Dodnes cítim tú radosť, ktorú naša mladá generácia už asi neprecíti. Všetci mali totiž „kolektívnu“ radosť, že sa žije lepšie, ľahšie a spokojnejšie. V lete nás sice potrápili Americké mandelinky a balóny záškodníkov zo západu, ktorí chceli zmariť našu radosť z budovania socializmu. Možno sa teraz nad tým pousmejem, ale bolo to tak
Čo však bolo na tých Vianociach najkrajšie, to bol vzťah medzi ľuďmi. Každý sa mohol spoľahnúť na toho druhého. Nikto nemal záujem niekomu niečím poškodiť. Aj pozdrav a úsmev, podanie ruky, bolo od srdca. V tomto roku som sa ako deväťročný naučil samostatne šoférovať našu Aerovku. Tento rok naozaj nemal chybu a čakalo nás ešte veľa novôt.
To moja mama, večný „tajnostkár“ pripravila na vianočný stôl veľa nových prekvapení. Tak sme spolu pri slávnostnej večeri ochutnávali pomaranče, mandarínky, ďatle a figy, ale aj úžasné“hriate“ a akýsi nápoj s názvom Činžáno. Ibaže sa nám z neho ušlo trochu menej. Keď po večeri otec otvoril fľašu, začal zaujímavý proces.
Najskôr nalial do jedného pohárika a šup ho naráz do seba. Zamrkal očami, pokrútil ústami, mľaskol perami a stál. Nalial si druhý raz a obsah pohárika podržal v ústach. Po chvíli, keď prehltol a stál, nalial si tretí raz. To už sme s mamou nechápavo hľadeli na seba a začali sme sa o neho aj báť. Vtedy sa srdečne a nahlas rozosmial a nalial do pohárov aj nám. Neopakovateľne srdečne sme si pripili niekoľkokrát.
Keď sme sa ho opýtali, prečo najskôr muselo byť to „teátro“, odpovedal nám s vážnou tvárou : „ nemohol som predsa riskovať, že sa mi z „novoty“ otrávi celá rodina a tak som sa najskôr obetoval ja. „ No a potom sa spolu s nami rozosmial tak, až mu tiekli slzy . Bol šťastný. Boli to šťastné a krásne Vianoce. Rád by som vrátil ten čas.
