Odveká rivalita medzi Banskou Bystricou a Zvolenom sa traduje veľmi dlho. Prehĺbenie , alebo jej vznik sa datuje do obdobia SNP, kedy sa údajne nevedeli dohodnúť, kde vlastne povstanie vypuklo. Ja som túto „nevraživosť“ tak trochu pocítil na vlastnej koži, pretože som študoval vo Zvolene a pochádzal som z Banskej Hodruše. Tá bola tiež banská, tak ako Bystrica.
Na škole nás učil elektrotechniku starý ruský emigrant menom Galuškin. Bola to špecifická osobnosť malého vzrastu vo veku asi 60 rokov. Nosil voľné nohavice s trakami. Neustále si na nich aj počas chôdze napínal gumené pásy tak, že ich palcami odtískal od tela a jeho nohavice sa nadvihovali a zas spúšťali niekoľko centimetrov. Mal veľký , rapavý nos, ktorému s úctou hovoril „frňak“.
Ako žiaci druhého ročníka sme sa ho aj obávali, pretože bol nekompromisný v známkovaní a jeho systém hodnotenia bol doslova nebezpečný. Rozdeľoval študentov v tomto poradí. : Golubčik, Maladec, Sredňij, Špekulant, a Neboštik. Predposlední a poslední v poradí mali svoje farebné označenie. Špekulant – červenú bodku a Neboštik – čierny krížik. Za tri červené bodky, bol čierny krížik.
Označenie Špekulanta, sme mohli dosiahnuť rýchlo, pretože ak po vbornej známke nasledovala nedostatočná, v triednej knihe pribudla ku päťke aj červená bodka, čo znamenalo. Že študent sa spoľahol, že po jednotke nebude hneď vyvolaný. Že proste špekuloval a neučil sa. Vyhrabať sa z pozície Špekulanta na lepší post, bolo veľmi ťažké, lebo bolo potrebné sa pripravovať na každú jeho hodinu. Stihol v krátkych testoch vyskúšať aj pol triedy.
Mali sme v triede polovicu Špekulantov a kto dostal tri bodky, bol Nebožtik a tomu jako hovorieval on, „nepomuže svetena voda“ a bude „paka“. To bolo nebezpečné zakývanie pravou rukou v predlaktí.. S veľkou obľubou nás občas takto „postrašil“ a viditeľne sa na nás „pobavil“. Radi by sme sa mu boli nejako revanšovali, ale nič nás po celý čas nenapadlo.
Občas mal aj lepšiu náladu. Vtedy nám rozpával, ako so „svojoj starúchoj váľčik tanceval. „ A to sa krútil po triede a trakami si v rytme valčíka nadvihoval nohavice. Alebo nám ukážkovo predvádzal, ako chodí „stridavy prud“ a behal zľava doprava a zas opačne. A stále pripomínal :“ Ne cikcakom, to toľko jevo graf, ponimájete? Od minusa k pľusu a nazád. Dobre sme si to pamätali aj „asiňchronni motor s kotva nakratko“, pričom dlaň lavej ruky si položil do lakťa pravej a veľvýznamne ńou pokýval.
Samozrejme aj mne sa ušla červená bodka a hodnosť Špekulanta. Ale ani nie za známku. Dostal som dvojku a keď mi ju zapisoval, opýtal sa ma :“ Šiľcik, otkuda ty ?“ Z Banskej Hodruše. „ A to jest kde?“. Pri Banskej Štiavnici, odvetil som. . „A to jest kde?“ Pri Banskej Bystrici odvetil som ešte raz. A bol som jasný. Vtom on už spustil pomalým a hromovým hlasom:“ Banska Hodruša,pri Banskej Štiavnici a Banska Štiavnica u Banskej Bystrici - ty jásnyj Špekulant.“ No a mal som čo robiť, aby som si tú dvojku ustrážil až do vysvedčenia.
