V rokoch 1954 a 57, bývala na prízemí nášho domu rodina Jozefa Sásika. Jeho manželka bola ruského pôvodu a mala zdravotné problémy spojené s nadváhou. Bol som ako malý chlapec u nich na návšteve veľakrát a vtedy som vôbec nemohol vníma žiadnu politickú situáciu ani jej dopad na ľud, ktorí komunistickému režimu, boli nejako proti vôli. Nevedel som predovšetkým pochopiť, prečo sa im nedostalo ani tej milosti, aby sa dozvedeli všetko o svojom jedinom synovi.
Ich syn, Viktor Sásik, vo veku 21 rokov emigroval ako elektrotechnik do Anglicka a lietal ako rádiotelegrafista na bombardéroch . Počas jedného náletu nad Nemecko, sa už nevrátil. Jeho rodičia sa z tejto straty do smrti nespamätali a umreli v r. 1960. Zaujímala ma vojenská história 2.sv. vojny a pátral som cez rôzne dosiaľ známe publikácie po zmienke o tomto mladom operátorovi. Doteraz márne. Na blogu pozorne sledujem príspevky fundovanejších a zanietenejších publicistov a chcel by som ich osloviť, pomôcť mi vypátrať kúsok pravdy o okolnostiach posledného letu Viktora Sásika. Nejaký zoznam, záznam, správu.
V mojej predstave žije iba z popisu jeho rodičov a spomienkových epizód z ich rozprávania. Možno sa fakty nikdy nedozvieme. Ale najviac ma trápilo to, že sa to nedozvedeli jeho rodičia, hoci bojoval na strane cti , pravdy a odvahy. Bolo to naozaj nespravodlivé, že za jeho smrť sa im nedostalo žiadne ocenenie , vďak, či sústrasť. Na oblohe som ako súkromný pilot často. Zakaždým si na tých známych i neznámych s veľkou úctou spomínam.
